Pole Position | Charles Leclerc ✔️

36.

Charles odletel na veľkú cenu Španielska a ja som sa pripravovala na ukončenie svojho štúdia. Náš vzťah sa nám už nedarilo tajiť tak, ako na začiatku. Stále síce tápajú v tom, kto je Charlesova nová láska. Premýšľam nad tým takmer každý deň. Premýšľam, že možno by bolo najlepšie povedať svetu pravdu a my by sme mali pokoj. Alebo?

***

Upravila som si svoje šaty a nervózne som sa pozrela na svoj odraz v zrkadle.

„Si krásna zlatko." s úsmevom prešla ku mne mama a pohladila ma po líci.

„Mami?" otočila som sa k nej s otázkou načo ma vyzvala, aby som pokračovala. „Viem, že som mu povedala, že mi nevadí ak nepríde. Ale čo ak naozaj nepríde? Nestihne to. Chcela by som ho tam mať, ale na druhej strane ho nechcem ťahať od jeho povinností." povzdychla som si a sklonila som hlavu. Charles mi sľúbil, že bude robiť všetko preto, aby prišiel na moje promócie. Avšak nemôžem to od neho žiadať, keď má svoje povinnosti v Španielsku. Na druhej strane by som chcela, aby bol so mnou pri tak dôležitej časti môjho života.

„Všetko bude, tak ako má byť. Teraz už poď, lebo zmeškáš aj vlastné promócie." so smiechom odvetila mama a ja som prikývla. V rýchlosti som sa ešte skontrolovala v zrkadle, zobrala si kabelku a utekala za ňou.

***

„Rei!" zvolala na mňa Elyna. Otočila som sa za jej hlasom a s úsmevom som za ňou prešla. „Vyzeráš nádherne." usmiala sa a objala ma. Objatie som jej oplatila a po chvíli sa odtiahla.

„Mali by sme si asi posadať na svoje miesta." povzdychla som si. Pohľadom som prešla všetkých naokolo, ale nikde som ho nevidela. Stále vo mne bola nádej, že príde, aj keď som vedela, že sa mu to zrejme nepodarí.

„Neboj sa, ak sa mu bude dať, určite príde. Charles by spravil všetko preto, aby prišiel." pohladila ma po pleci a ja som s povzdychom prikývla.

„Ja viem, len nechcem, aby mal z toho problémy. Na jednej strane chcem, aby prišiel, no na druhej..." odmlčala som sa a zapozerala sa do diaľky.

„Všetko bude v poriadku. Ak by aj neprišiel, vynahradí ti to potom." potiahla ma za ruku a viedla ma k našim miestam. Zakývala som mamke s ockom, ktorý sa usmievali ako lečo. Ach sú takí šťastní a to som len dokončila školu. Počas celej ceremónie som nedávala pozor, neustále som kontrolovala mobil a obzerala sa okolo, či neprišiel. Nevidela som ho. Vedela som, že má toho veľa, ale stále som dúfala, že možno sa tu niekde objaví. Aj keď je to dosť nepravdepodobné.

S malým úsmevom som si prebrala zviazaný diplom a za potlesku prítomných som sa vrátila na svoje miesto. Toľko príprav kvôli jednému kusu papiera.

„Som na teba hrdý Agueda!" zvolala ocko a uväznil ma v jeho objatí. Následne mi podal kyticu kvetov, ktorú som si s úsmevom od neho zobrala.

„Tak niekto v rodine to musel dokončiť." pobavene som odvetila a pozrela sa na Rodriga, ktorý vrtel hlavou. Narážala som na to, že Ro školu po pol roku vzdal a nikto nevieme prečo. Pritiahol si ma aj on do objatia nad čím som sa zasmiala.

„Moja malá šikovná sestrička." pritisol si ma k sebe a ja som ho pohladila po chrbte. „Myslím, že niekto by ti chcel niečo povedať." otiahol sa odo mňa a usmial sa. Nechápavo som sa naňho pozrela a potom som sa zhrozila.

„Dúfam, že nikto mi tu nejdete teraz prednášať motivačnú reč, leb-" odmlčala som sa, keď som ho videla stáť vedľa mami s obrovskou kyticou plnou všeliakých kvetov. Na sebe mal obyčajné čierne rifle a bielu košeľu na ktorej mal vyhrnuté rukávy po lakte. Na nose mal nasadené slnečné okuliare a na tvári mu nechýbal jeho typický úsmev s jamkami. Charles. Pred tým než som sa k nemu rozbehla som podala Rodrigovi svoju kyticu. Objala som Charlesa okolo krku a pritiahla si ho do objatia.