My Popular Brother [DOKONČENÉ]

Časť 58.

Prešli už dva týždne od vtedy čo som prišla do Londýna. Myslím že som dostatočne oddýchnutá ale ešte tu pár dni ostanem. Práve teraz idem rozospatá do kuchyne na raňajky. Viky sa zvŕta v kuchyni a niečo pripravuje. "Dobré ránko,, usmiala som sa. "Dobre ráno,, povedala a nakladala raňajky na taniere. Sadla som si ku stolu a Viky predo mna položila jedlo.

Bože vyzerá to tak úžasne. Zobrala som si príbor a pustila som sa do toho. "Kedy sa vrátiš do Kórei?,, spýtala sa Viky. "Prečo?,, spýtala som sa s plnými ústami. "Len že uš musiš chalanom chýbať,, zasmiala sa Viky. "Jimin určite umiera od nedočkavosti,, zasmiala som sa tiež. Zjedla som raňajky a umyla som taniere. Isla som do svojej izby a prezliekla som sa.

Spravila som si hygienu a rozhodla som sa že pôjdem von. Ešte neviem kedy presne pôjdem domov ale páči sa mi tu. Vtedy ako na privolanie mi zapipal mobil. Kto iný ako Jimin. Písal mi každý boží den.

Odložila som mobil a išla som von. Prechádzala som sa po Londýne ked mi prišla dalšia správa. Kto zas otravuje? Bola to Yuna. Nechcelo sa mi odpisovať tak som zavolala. "Ahoj Yuni,, povedala som. "Ahoooj,, pozdravila ma. "Počula som že si išla do Londýna ako sa máš?,, spýtala sa Yuna. "Mam sa výborne ako vy?,, spýtala som sa. "Máme sa výborne budeme mať Comeback takže super,, povedala Yuna. "Tak to je super budem prvý kto si to vypočuje,, zasmiala som sa. "Máš rezervované miesta,, zasmiala sa Yuna. "Ďakujem,, povedala som. Ešte chvílu sme kecali a potom sme zrušili. Prechádzala som sa po parku. Dala som si do uší sluchdlá a počúvala som hudbu. Pred obedom som sa vrátila domov. Doma už rozvoniaval obed. Viky je úžasná kuchárka. Na Jina nemá ale je užasna. "Ahoj Viky,, pozdravila som ju a sadla som si do obývačky na gauč. "Prišla si práve včas,, usmiala sa a nakladala obed. "Baby prídu poobede,, dodala. Sadli sme si ku stolu a začali sme jesť. Zjedli sme a ja som umyla riad. Nebudem predsa všetko nechávať na Viky. Pustili sme si film a čakali sme na baby. Asi okolo tretej zazvonil zvonček. Išla som otvoriť a baby vošli dnu. Pozerali sme niaky film. Keď skončil išla som sa napiť. Vtedy ma niečo napadlo. Išla som do obývačky. "Lindi tvoja mamina tu ešte stále pracuje na psychiatrii?,, spýtala som sa. "Ano ale plánuje isť späť na Slovensko,, povedala Linda. "Prečo?,, spýtala sa. "Len tak potrebujem sa na niečo popýtať,, povedala som a už som si dávala mikinu. "Simi ty potrebuješ psychiatriu?,, zasmiala sa Nikita. "Nie,, zasmiala som sa. "Za hodinku som späť,, povedala som a odišla som. Bežala som na autobus. Nastúpila som a sadla som si. Vonku poprchalo. Sledovala som kvapky na okne a rozmýšlala som o svojom živote. Vystúpila som a namierila som si to k psyvhiarickej liečebni či čo to je. Vošla som dnu a isla som k recepcií. "Dobrý deň,, pozdravila ma pani. "Dobrý,, povedala som. "U koho ste objednaný?,, spýtala sa. "Ja nie som objednaná ale pracuje tu moja známa takže idem za nou,, povedala som. "Meno?,, spýtala sa tá pani. "Mániková,, povedala som. "Ano zavolám ju,, povedala a zobrala do ruky niaky telefón. "Monika máš tu niaku známu,, povedala a zložila. Chvílu som čakala až sa nakoniec vo dverách ukázala Lindina mama. "Simonka si to ty?,, spýtala sa s úsmevom. "Ano to som ja,, usmiala som sa. "Pod za mnou,, povedala. Išli sme do výtahu a vyviezli sme sa niekam. Vošli sme do jej kancelárie a sadli sme si. "Potrebuješ niečo Simonka?,, spýtala sa. "No potrebovala by som sa na niečo popýtať,, povedala som. Zaujato na mňa pozrela. "Počúvam,, povedala.

Ahojte...

Po dlhej dobe dalšia časť. Vážne sa ospravedlňujem že nevýchdzali časti ale mala som veľa povinnosti. Čo myslíte čo potrebuje Sima? Dúfam že dnes výjde ešte jedna časť.