Len priatelia?

5.kapitola: Zamilovaná?

Dneska mám ísť za Martinom. Je sám doma. Práve behám po celom dome a hľadám svôj obľúbený chlpatý sveter. No jasné, Jana. Pomyslela som si a bežala do jej izby. Keď som vošla, naskytol sa mi pohľad, ktorý som nikdy nečakala.
,, Nevieš klopať, ty krava?"
,, Nevrešti! Prišla som si po sveter. Ale som zvedavá, čo na to povie mamka keď sa dozvie, že lížeš vlhké... Alebo nič. Naval sveter." Jana si na seba hodila župan, hodila mi sveter a vyštvala ma z izby.
,, Ak sa o tom dozvie mama, prisahám, že ťa zničím." nenechala mi ani priestor vysloviť čo i len hlásku a už som mala pred nosom dvere. Osrať.
Bežala som do izby a nachystala sa. Ešte som zavolala Mati a Tomovi, dohodli sme sa na večer a mohla som vyraziť. Maťo mi poslal svoju adresu, tak snáď GPS nesklame.

Býval len kúsok odomňa, takže za 5 minút som už bola pred veľkým bielym domom s krásnou záhradou. Zazvonila som a Martin ma privítal vrúcnym objatím. Keď som sa nadýchla jeho dokonalej vône, myslela som, že ho už nikdy nepustím. Pozval ma dnu, poukazoval mi dom a posledná zástavka bola jeho izba. Všade mal polepené plagáty a na moje prekvapenie veľa kníh.

,, Poď sem." pobúchal po matraci. Hodila som sa na posteľ vedľa neho a usmiala sa.

,, Máte to tu veľmi pekné."

,, A ty sem skvele zapadáš." moje druhé JA poskočilo ako šialené. Ja som snáď zamilovaná?

Ležali sme tam hodiny. Rozprávali sme sa o všetkom. Ako mu zomrel otec, keď mal 7 rokov, ako sa zamiloval prvý krát, ale jeho priateľka ho podviedla s jeho bratrancom, tiež má pár zápisov na polícií, ale kvôli čomu, to mi nepovedal. Hltala som každé jeho jedno slovo. Milovala som ako sa mu pri rozprávaní kmitajú jeho plné pery, ako mu ofina padá do očí. Všetko na ňom bolo tak dokonalé. Nevedela som z neho odvrátiť zrak.

,, Čo je?" zasmial sa. Až vtedy som si uvedomila, že celý čas naňho pozerám s otvorenými ústami. Bože ja trapka.

,, Nič, len si ma celú pohltil" pritisla som sa vankúšom bližšie k nemu. On sa tiež podal bližšie a medzi nami už boli malé milimetre vzduchu. Pootvorila som ústa a zavrela oči. Ďalej som len cítila jemné bozky. Potom bozky vášnivé. Jeho a môj jazyk spolu geniálne spolupracovali. Chcela som ho celého. To nieje možné aby ma niekto takto priťahoval.

Zrazu mi zazvonil mobil. Och bože. Kto ma môže otravovať v takto dokonalý moment? Volala Maťa. Pozrela som na hodinky. 10. Doprdele! Super, meškám.

,, Áno?"

,, Miša kde si? Tomo má už strach, že neprídeš."

,, Nie, nie. Už som na ceste, len som si ešte potrebovala niečo vyriešiť."

,, Čakáme ťa."

Chytila som sa za hlavu a začala sa dvíhať z jeho náručia.

,, Prepáč, sľúbila som dnes kamarátom, že niekam zbehneme."

,, Nevadí zlato. Zaveziem ťa tam? "

,,Alebo, nechceš ísť so mnou?"

,, Veľmi rád. Prezlečiem sa a môžeme vyraziť." vlepil mi bozk na líce a mňa obliala horúčava. Ja tohto chlapa milujem.

Za 10 minút sme už boli na mieste. Pozoznamovala som všetkých s Martinom a zábava sa mohla začať. Všetci sme popíjali drahé nápoje, bavili sa a tancovali. Avšak Tomo si dal toho až priveľa.

,, Tomo, nechceš už radšej prestať?"

,, Čo, č - čo sa ty domňa staráš?" zdvihol pohárik a vypil ho na ex.

,, Som tvoja kamarátka a dohováram ti. Ráno ťa bude bolieť hlava." videla som, že mu už nieje dobre a na dnes má toho dosť. Vzala som ho za ruku a vyšli sme von. Sadli sme si na schody a ja som strašne potrebovala vedieť, prečo je celý večer ku mne odmeraný a prečo sa musel takto sťať.

,, Tomo, čo je s tebou? Posledne si nejaký divný." zadíval sa na mňa a priložil mi ruku k lícu.

,, Miška, buchtička. Ja ťa proste milujem a keď vidím, že si s niekým iným, nevládzem žiť." a v tom sa pozvracal. Trafil sa presne na moje biele botasky.

,, Nevieš čo hovoríš, poď" postavili sme sa a pešky kráčali k nemu domov.