Len priatelia?

6. kapitola: Prečo niesi pri mne?

Michaela:
Už 2 týždne sa mi Tomáš neozval. Po celý čas má vypnutý mobil a ako náhle som na Facebooku prihlásená ja, on zmizne. Tieto dva týždne boli pre mňa najhoršie, ale aj zároveň najkrajšie. S Martinom sme už spolu. Áno dámy a páni, Michaela je vo vzťahu. Strašne ho milujem. Väčšina mi hovorí, že som spravila chybu, lebo ho nepoznám, ale ja mám pocit ako keby som ho poznala celý život. A je strašný gavalier. Nosí mi ruže, pozýva ma na večere, cez víkend sme boli na výlete. Dnes je piatok a naplánoval mi veľké prekvapenie. Som zvedavá čo to bude.
Avšak, strašne ma bolí, ako sa Tomo zachoval. Sme predsa najlepší kamaráti a túto situáciu sme si mohli vyrozprávať. Aj tak bol opitý, nevedel čo hovorí. Keď stratíte kamaráta, je to ako keby Vám zobrali polku Vašeho druhého ja. Áno, je to tak bolestivé. Horšia bolesť neexistuje. Žiadna fyzická bolesť nebolí tak, ako prázdnota. Chápem, viem, že teraz hovorím ako starý romantik a hovoríte si " veď ale ona ho nemiluje, čo rieši? ". Ale naopak, milujem ho celou dušou a neviem si predstaviť život bez takého skvelého priateľa.

Martin:
Už mi ide na nervy to jej fňukanie. Óch bože, hrozne mi chýba, čo si len počnem, Martin? Do riti a čo som ? Nejaká psychiatrická poradňa. Myslel som si, že je silná, preto som s ňou,ale takéto ufňukané deti nestrpím. Najradšej by som ju dobil ako psa. Ale nie, musím počkať. Potom ju zničím za to, čo jej otecko spravil mojej mame. Musia trpieť.

O dve 2 hodiny prišiel Martin. Presne na čas. Bola som nedočkavá a srdce mi bilo neskutočne rýchlo. Čo len pre nás chystá? Mala som si zbaliť nejaké veci, takže z toho som vydedukovala, že tam prespíme.

Nastúpila som do auta a vlepila mi veľký bozk na ústa. Naštartoval auto a ja som sa uvelebila v sedadle, keďže cesta bude vraj dlhá.

O 3 hodiny ma prebudilo jemné pohladenie po stehne.
,, Vstávame princezná." zašepkal mi do ucha a prešli mi telom zimomriavky.
Usmiala som sa a pošúchala si oči.
,, Pááni, to je nádhera." pred mojimi očami sa rozprestierala obrovská chata s bazénom.
,, Kde - kde to sme? " spýtala som sa nadšene. Veď toto je raj!
,, Na Orave. Toto je chata môjho tatka. Teda, je už moja. Napadlo ma, že by sa ti tu mohlo páčiť. Poď, ukážem ti zvyšok."
Nadšene som vystúpila z auta a neverila tomu, ako Slovensko dokáže byť nádherné.

Po polhodinovej exkurzií sme si vybalili veci a trošku si oddýchli. Hlavne Martin, pretože to 3 hodinové šoférovanie ho trošku vyčerpalo.

,, Dobrý večer." pozdravila som ho, keď som videla, že sa mu otvárajú viečka.
,, Ahoj zlato, koľko je hodín?"
,, 6"
,, Do kelu! Nestíham. Počuj zlatko, musím niekde skočiť. Ty máš za úlohu, sa nejak elegantne obliecť. Verím, že budeš vyzerať úžasne, aj keď pochybujem, že to bude mať na tie rozstrapatené vlasy." zasmial sa a rýchlo sa vyparil.

Tak som sa nachystala a čakala na auto, ktoré prišlo presne o siedmej. V aute som premýšľala, čo by to len mohlo byť. Zastali sme a Martin mi už otváral dvere a vzal ma za ruku. Vošli sme do nóbl reštaurácie, ktorá vyzerala fakt luxusne. Sem by som asi v džínsoch a voľnom tričku prísť nemohla. Keď sme prechádzali chodbou, prišli sme k stolu, ktorý bol úplne v strede a keď som to všetko videla, nemohla som uveriť.
,, Ty si úžasný!" povedala som so slzami v očiach a vrúcne ho objala.

Tak máme tú ďalšiu časť a ja dúfam, že tento príbeh sa Vám páči. Ďakujem všetkým čo si to čítajú a budú sa tomu venovať aj naďalej. Možno príbeh nebude podľa vašich predstáv, ale zatiaľ ani sama neviem, aký bude koniec. Možno dobrý, možno zlý. Každopádne dúfam, že moja forma písania sa Vám páči.
Vidíme sa pri ďalšej časti. :-)