Len priatelia?

27. kapitola: Blbé sny.

,, Predsa si prišla." odhrnul mi vlasy a zašepkal mi do ucha.

,, Áno, nenechala by som si to ujsť." otočila som sa a v ruke som držala pohár s whiskey.

,, Celkom tvrdý alkohol pre také dievča ako si ty, nie?" privoňal a zaškeril sa.

,, Myslíš, že to nezvládnem?" provokačne som sa opýtala.

,, Nie, to nie. Len by som to potom mohol využiť, nemyslíš ?" ruky položil na moje boky a drzo si ma pritlačil k sebe.

,, Možno by som nebola vôbec proti, ale ja tu mám spoločnosť." zasmiala som sa pri pohľade na jeho výraz, ,, Bingo." zašepkala som a odtiahla sa.

,, Naozaj si s niekým prišla?" nervózne sa poškrabal za uchom.

,, Nie, Filip. Som tu len kvôli tebe." bez irónie som sa usmiala.

,, Vďaka bohu. Môžem na tebe ukojiť svoje chute?"

,, To znamená čo ?"

,, Vziať ťa do izby. Trošku sa pohrať. Hm?" jemne hladkal každú časť môjho tela. Mne stúpal tlak a skoro som nevládala dýchať.

,, Nie, dík." odtrhla som sa od neho a kráčala k baru po ďalší pohárik.

,, Ale no, tvoje telo hovorí niečo iné. Túžiš po mne." opieral sa o biely pult a šepkal mi do ucha.

,, Si smiešny." otočila som sa na stoličke tvárou k nemu. Bola som až príliš blízko, čo som si však nestihla uvedomiť, pretože jeho pery sa okamžite prisali na tie moje. Bože, bola som v inom svete. Jeho pery boli tak drsné, plné drzosti. Bol sexy.

,, Poďme ku mne. Na byt."

,, Do kelu." zrazu sa mi otvorili oči a ja som bola celá spotená. Sadla som si a pri pomyslení na ten sen som si musela zahryznúť do pery.

,, Miša, ty si psychopat." povedala som svojmu odrazu v zrkadle, keď som si v kúpeľni umývala tvár. Pár minút som sa usmievala ako zmyslov zbavená. Obliekla som sa a zišla do kuchyne, kde som sa naraňajkovala. S dobrou náladou som vyšla z domu a smerovala do školy.

,, Čau." oprel sa o skrinky a venoval mi príjemný úsmev.

,, Ahoj." bola som vysmiata ako slniečko na hnoji.

,, Máš nejakú dobrú náladu. Nejaký vlhký sen? Počkať, nechaj ma hádať. Bol so mnou." frajersky si pobúchal po hrudi a zasmial sa. Ja som len zatvorila skrinku a pokrútila hlavou.

,, Ale áno. Červenáš sa. Bol som tam." pošepkal mi a začal utekať do triedy. Kriste, musím byť tak nápadná? Vošla som dnu a opäť si sadla do poslednej lavice, kde už sedela hlavná postava môjho života. Tomáš.

,, Ahoj." nabudene sa otočil mojím smerom.

,, Ahoj." odzdravila som a nezaujato som si sadla vedľa neho. Vytiahla som si zošiť a učebnice potrebné na matiku.

,, Mám len malú prosbu." zrazu z neho vypadlo. Keď som sa naňho pozrela, nepozeral sa na mňa, ale jeho pohľad bol upriamený na ruky, ktoré mal položené na stole a nervózne preplietal prstami.

,, Počúvam." vytiahla som ceruzku a otvorila zošit, kde som si dopisovala ešte pár poznámok z minulej hodiny.

,, Chcel by som ťa späť." jeho ruka pristála na mojom stehne a jemne ma hladkala.

,, Myslíš, že to je malá prosba?" ruku som mu odrazila preč a nahnevane sa naňho pozrela.

,, Fajn, je to trochu väčšia prosba, ale dá sa to spraviť, nie?"

,, Si blbý, Tomáš? Podviedol si ma, to som ešte prekusla, ale máš s ňou dieťa."

,, To dieťa, ale nie je moje." pozrel sa na mňa a v jeho očiach som zazrela smútok. Vážne ho to ranilo.

Keďže ma tak nesmierne tešíte, rozhodla som sa, že dnes vydám aj ďalšiu časť príbehu. Mám tu skvelých 10,1K, o čom som ani nesnívala. Je skvelé vidieť, že stále máte pre koho písať a naberať novú inšpiráciu. Nesmierne Vám ďakujem, za všetko. Určite aj VY všetci alebo teda skôr všetky, ste mojou inšpiráciu, aby som sa zdokonaľovala. :)