Len priatelia?

11. kapitola: Neobyčajný románik mojej kamošky.

,, Konečne si prišla do školy. Nevidela som ťa 100 rokov," pri mojej skrinke ma prepadla moja najlepšia kamarátka, Katka.

,, Netrep, zlatko," objala som ju, ,, ako sa máš ?"

,, Na to, že som už týždeň bez svojho milovaného partnera, celkom fajn." usmiala sa.

,, Mrzí ma to." pohladkala som ju nežne po líci tak, ako to robí aj ona, keď na mňa príde depka.

,, Je to v poriadku. Vždy si poviem, že to tak asi malo byť a príde iný fešák. Možno ten... Híí alebo ten. Zavolaj." zakričala na blonďáka, ktorý šiel oproti.

,, Ty si blázon." zatvorila som skrinku a spoločne sme sa vybrali do triedy.

,, Ty sa máš ako zlatko?" ihneď ma premohli nervy. Vie, že som sa rozišla s Filipom, vie, že som sa dala dokopy s Tomom a hneď sa s ním aj rozišla. Usmiala som sa.

,, Michaela! Ty si zase s ním?" zakričala z plných pľúc.

,, Nehuč tak." schmatla som ju za lakeť.

,, Všetko mi povedz, ty jedna nenásytná ženská!" konečne stíšila hlasitosť svojho inak dosť príjemného hlasu a vypuľovala na mňa oči.

,, Nič také sa zase nestalo." hodila som rukou akože " veď o nič nejde, už sa ma to nepýtaj."

,, Ty si s ním spala." šibalsky sa usmiala, lebo vedela, že má pravdu.

,, Áno, a už mlč a nepýtaj sa ma na podrobnosti." obe sme sa zasmiali a vošli sme do triedy, kde mala prebehnúť nudná hodina psychológie. Uuups, zabudla som na svoj referát.

...

,, Neuveriteľné ako ťa zdrbal za ten referát. Nikdy som ho nevidela takto ziapať." smiala sa Katka a užívala si moju celohodinovú potupu pred triedou.

,, Vieščo, Katarína, neštvi ma. Keby si ho zabudneš ty, tak ti to odpustí. Nenormálne ako ten chlap na mne sedí." zastavili sme pri mojej skrinke, kde som si odložila učebnice a pripravila sa na biológiu, ktorá mala dve hodiny. Už len dve hodiny a konečne letím domov.

,, Počuj, ty. Nechcela by si ma už konečne zoznámiť s tvojou polovičkou? Nebolo by odveci keby si ho kus prekuknem. Chápeš." žmurkla na mňa Katka, keď sme sedeli v prednáškovej miestnosti.

,, Si otravná. Ale keďže ťa zbožňujem, spravím ti tú radosť."

,, Si skvelá." zašepkala mi do ucha, pretože v miestnosti už stál profesor biológie. Kataríne zaiskrili očká ako na každej jeho hodine. Ale treba uznať, že to bol poriadny kus.

"Ten chlap je na zjedenie." 

Prišiel mi lístok, ktorý nemohol byť od nikoho iného než od nej. Zasmiala som sa a pozrela na ňu. Hryzie si do pery. Odpísala som jej najrýchlejšie ako som mohla, pretože tá kopa poznámok sa nenapíše sama.

" Niekto sa nám tu nebodaj zamiloval?"

Dokelu. V tomto som bola odjakživa zlá. Profesor si to všimol a okamžite nám rukou naznačil, že máme aj s papierom kráčať do jeho kabinetu.

,, Ty si proste nemožná!"

,, Ja viem, prepáč." objala som ju.Fakt ma to mrzelo, že teraz budeme mať problém a ešte k tomu, že si to prečíta dotyčný, o ktorom sme písali.

,, Takže Idesová a Maťašová. Koľkokrát si vás sem ešte zavolám?" už mal asi pokrk, že skoro každú jednu hodinu na jeho prednáške vyrušujeme.

,, Prepáčte, bola to moja vina."

,, Prosím vás Michaela, na toto vám už neskočím."

,, Ale ja som..."

,, Nie, nechaj tak, Miši. Je to v pohode. Už ma nemusíš stále dokola kryť. Som veľká.." chytila ma za ruku a usmiala sa.

,, Viete, čo to znamená slečna Idesová." sadol si za stôl a ukázal na dvere. 

,, Samozrejme." usmiala som sa a odišla. Dúfam, že Katka z toho nebude mať problém. 

Na chodbe som čakala asi tak 15 minút. Chcela som z Katky vytĺcť dušu, že to hodila na seba. Prechádzala som sa po chodbe sem a tam, ale jej nikde. Sadla som si na stoličku a po 10 minútach vyšla konečne von. Postavila som sa a hodila som na ňu pohľad typu " no čo sa stalo?" Vedela, že mám v očiach tú otázku. Ani som sa jej nemusela pýtať.

,, Toto bol najlepší sex v mojom živote." usmiala sa a sadla si na stoličku.

,, Čo -že? On ťa pretiahol?" ona sa zasmiala. A to hovorilo za všetko.

,, Vedz, že ak sa toto niekto dozvie, máte z toho obaja prúser." sadla som si vedľa nej a objala ju.