Len priatelia?

3. kapitola: Katastrofa.

Hneď som vedela, keď vošiel Filip a Tomáš do bytu, že to dopadne tak, ako to momentálne dopadlo. Akurát sedím v reštaurácií v nóbl šatách a od nervov ryjem opätok silno do zeme. Tuším, že čašník si to všimne a budeme musieť platiť pokutu. Aké nádherné výročie po boku svojho bývalého a prítomného priateľa, ktorí sa nerozprávajú o ničom inom, len ako o futbale. Hejtujú Neymara, Ronalda a ešte neviem aké mená vysršali z ich rozhovoru. Znudene som sa vidličkou hrabal v tanieri, kde som mala kuracie mäso s ryžou a hranolkami.

,, Dáš si ešte dezert, zlatko?" chytil ma za ruku a konečne mi venoval aspoň jeden jeho pohľad.

,, Nie, ja by som už radšej šla domov. Som unavená."  Filip chcel už - už zavolať čašníka, ale Tomáš vyletel s tým, že on by si ten dezert dal. Skvelé, tlieskam. Najlepší kamarát mi chce skaziť výročie. O čo mu sakra ide?!

,, Tak vy sa teda bavte. Vidíme sa doma." odsekla som a kráčala k šatniam po svoje veci. Následne som odišla a tých dvoch som tam nechala na pospas futbalu a ďalším chlapským veciam, o ktorých som nemala ani šajnu. Vzala som si taxík a o pár minút som v chodbe svoje nohy vyslobodzovala z nechutne vysokých lodičiek. Pomrvila som prstami, nech sa trošku sformujú do podoby v akej byť majú, a dotackala som sa do kúpeľne, kde som zo seba konečne zotrela mejkap. Šaty, ktoré som si rozopla, následne padli na dlážku a ja som sa uvelebila vo vani, kde som si napustila teplú vodu. Celé svalstvo sa mi uvoľnilo a ja som  mohla v kľude oddychovať. Stále mi však po hlave behal dnešný večer, ktorý dopadol nie podľa mojich predstáv. To, že prišiel Tomáš ma vôbec nehnevalo, ale to, akým spôsobom sa mi snažil zničiť  tento deň. Pomaly som zaspávala, keď ma prebudil zvuk otvárania dverí. Rýchlo som sa utrela, obliekla si svoj župan a následne som vypochodovala do spálne s cieľom ľahnúť si a tých dvoch nevidieť aspoň 1O hodín. Zacítila som závan alkoholu. Ľahol si a pritúlil sa.

,, Zlatkoo, však večer ešte neskončííl." jeho hlas znel ako pokazené rádio. Nemala som moc chuť ho počúvať, a tak som sa zdvihla a zbehla do  kuchyne po pohár čistej vody. Vyľakal ma neobvyklí zvuk. Od ľaku som sa strhla.

,, Prepáč, myslel som, že už spíš. Nechcel som ťa vystrašiť." pomalými krokmi sa ku mne približoval. Vnímala som jeho telo. Vyzeralo oveľa lepšie ako vtedy, keď sme spolu tvorili pár. Nieže pred tým bolo zlé. Ale teraz... och.

,, Nie, to je v poriadku. Je to len nezvyk, že sme tu zrazu traja." bezstarostne som sa usmiala.

,, Nezdržím sa. Sľubujem." zastal a posadil sa za stôl tak, aby mal na mňa výhľad. Ja som v kľude pila zo svojho pohára.

,, Poriadne sa dožral, čo?" prerušil trápne ticho a pozrel sa na dvere našej spálne, z ktorej bolo počuť chrápanie.

,, Nuž, stane sa." mykla som plecami a pohár odložila do dresu. Zbierala som sa na odchod, ale keď som obchádzala okolo stolu niečo ma prinútilo zastať, a to jeho ruka na mojom zápästí. Nechápavo som naňho zdvihla obočie.

,, Premýšľal som. Tam v Anglicku má človek dosť času na premýšľanie."

,, A na čo si teda prišiel, keď si tak premýšľal?"

,, Chýbaš mi."  keď to vyslovil, pozerala som sa mu priamo do očí. Myslel to úprimne. Vedela som kedy klamal a kedy nie. Pri tomto naozaj neklamal. Je pravda,že sa dosť zmenil, ale ani sa nečudujem. Myslím, že iná krajina, zmena prostredia a priateľov vás zmení. On sa mi zdá byť viac vyrovnaný, vie kam jeho život poputuje. Stála som tam ticho ako soľný stĺp. Nevedela som, čo povedať. Odrazu sa postavil a  jeho pery sa prisali na moje. Nemohla som sa ubrániť jeho silným zovretiam, až keď nakoniec som od neho odvrátila tvár a on ma pustil.

,, O čo ti do pekla ide, Tomáš? Nevysvetlili sme si jasne ako to bude? Nechcem mať už  s tebou nič, dokelu!" 

,, V poriadku. Nič sa nedeje. Aj som si myslel, že takto zareáguješ a nemusíš sa báť. Mám priateľku."

Musela som sa zasmiať: ,, Aha, takže ty máš priateľku a bozkávaš mňa? Vy chlapi ste nepoučiteľní."

,, A vy ženy, príliš zložité."

,, To mi povie ten pravý." odvrkla som a otočila sa smerom ku spálni, kde som aj mierila. Ľahla som si, zavrela oči a za pár minút zaspala.

...

Ráno bol v byte ešte kľud. Bola som zvyknutá, že vstávam skôr než Filip. Pretrela som si oči, obula papuče a obliekajúc si župan, kráčala do kúpeľne, kde som si uvarila kávu.

,, Dobré ráánko." zívol a nahlas oznámil.

,, Ahoj. Dáš si kávu?" sucho som mu odpovedala na ranný odkaz, pretože som sa sále hnevala za ten včerajšok.

,, Ja by som si ju rád vychutnal, ale mám chuť na úplne  niečo iné." zozadu ma objal a bozkával môj krk.

,, Stále sa na teba hnevám. Sexom to nenapravíš." neochotne som jeho ruky odtlačila preč z môjho pásu.

,, Prepáč mi to. Ja som ... úplný debil, viem. Prepáč, prepáč, prepáč mi to."

,, Ach," otočila som sa tvárou k nemu, ,, čo už s tebou." pobozkala som ho.

,, Milujem ťa najviac na celom svete." opäť si svoje ruky položil na môj pás a jemne ma oprel o linku.

,, U mňa je to podobne, zlatko." v tom sa naše pery dotkli toho druhého. Milovala som, keď ma bozkával tak, ako keby to malo byť posledný krát. Bolo to také divoké, ale zároveň nežné. Bolo to také lačné. Vášnivé...

,, Ehm, ehm." zakašlal ďalší obyvateľ nášho skromného bytu. Prestali sme. Filip podišiel k nemu, napodobnili nejaký svoj pozdrav. Upriamila som naňho zrak. Bol do pol pása nahý. Svaly vyzerali, ako keby boli napnuté celý čas. Mal tak dokonale vypracované telo, že som ledva ledva udržala sliny v ústach. Ani som nevnímala, kedy dovarila voda v kanvici.

,, Aj ja si poprosím kávu." ostražito oznámil.

,, Samozrejme." nasilu som sa priateľsky usmiala. Podľa toho, čo som si všimla za tento deň a pol, Tomáš sa neskutočne zmenil. A to k horšiemu.

,, Myslím, že už pôjdem. Potrebujem si ešte povybavovať pár vecí v meste." povedal Tomáš, obliekol si veci, ktoré mal prichystané na stoličke a vyparil sa. Trochu som zneistela, ale ako náhle prišiel za mnou Filip a jemne vložil ruku pod moje nohavičky, neváhala som a moja myseľ okamžite vypla. Bola som pripravená vychutnať si ho tu a teraz. Jeho jemné dotyky, zrýchlený dych a silné prirážanie ma dovádzalo do bláznovstva. Bol taký skvelý.

,, Neuveriteľné. A vraj sexom to nenapravím." zasmial sa, keď si ľahol na chrbát. Ja som sa mu prikrytá paplónom pritúlila k hrudi, ktorú som nežne hladkala.

,, Včera som mala pre teba prekvapenie. Bohužiaľ sa to nepodarilo."

,, Tak mi to predvedieš dnes, čo ty na to?"

,, A Tomáš?" opýtalasom sa rozpačito.

,, Nebude to, ide na rande so svojou mickou." zapriadol a pobozkal ma do vlasov. Bozk hovoril niečo ako Dneska sa ešte vybláznime.

,, Super, kedy prídeš z práce?" zahryzla som si do pery, pretože som sa už nevedela dočkať ako sa mu bude páčiť to čierne prádielko.

,, Okolo ôsmej. Teraz už musím bežať. Za polhodinu sa mám stretnúť s klientom. Takže bežím do sprchy a poponáhľam sa tam, okej?" usmial sa. A opäť tak sladko ako to vie iba on.

,, Budem ťa čakať." posadila som sa a ešte raz ho vášnivo poozkala. Dnes to vyzerá na pekné vynahradenie.