Len priatelia?

2. kapitola: Narodeniny.

,, Veľa šťastia, zdraviá. Veľa šťastia, zdraviá. Veľa šťastia,milý Miškooo. Veľa šťastia, zdraviá!" zaznela typická narodeninová pesnička a jeho izbou sa niesol tichý potlesk jeho ocka. Ja som držala tortu, ktorá niesla tvar veľkého modrého kamióna, keďže malý kamióny zbožňoval.Na torte stála sviečka v tvare čísla 4. Áno, už prešli 4 roky od toho ako sa tento krpec narodil a robil ma šťastnou. Teda nie len mňa, ale aj Tomáša.

,, Wau, no tak toto je naozaj úúúžasné." usmial sa šibalsky a sfúkol sviečku.

,, Tortu budeme papať v kuchyni. Zatiaľ sa prezleč a ja ju nakrájam, srdiečko." pobozkala som ho do jemne hnedých kučeravých vláskov a s tortou som pomaly kráčala do kuchyne. Bola som natešená už len za malého. Keď som zbadala tie malé iskričky v jeho modrých očiach, videla som, že e naozaj úprimne šťastný. O nič iné mi nešlo, len aby som tomu dieťaťu dala skvelé zázemie a hlavne skvelých rodičov. Na tanier som mu pripravila palacinky s trojitou dávkou čokolády, ktoré tak veľmi chcel. Položila som ich na stôl aj s pohárom, v ktorom bol do plna naliaty pomarančový džús. Ráno sme mu ho vždy dopriali, pretože bez neho by nevedel začať deň a bol by mrzutý. Potom som opäť zamierila k linke, ktorá bola čisto nová, a nakrájala tri pomerne veľké kusy z torty. Položila som ich na biele porcelánové taniere a opäť ich položila na stôl k tým s palacinkami. Už-už som začula dupot malých nožičiek a veľkých láb, takže som vedela, že malý a veľký chlap s prázdnymi bruchami prichádzajú na miesto činu. Samozrejme, kuchyňa pôsobila kľudne dokým sa tam nenarvali títo dvaja hulváti. Vtedy tam bol samý bordel, mastnota a hluk. Sadli si za stôl a už sa chystali zjesť prvé sústo z palaciniek, keď malý povedal: ,,Akože mama a ty čo lobíš? Tu si sadni s nami."  povedal nazúrene , keď ma zbadal opretú o linku, kde som si po tichu a natešene vychutnávala svoju rannú kávu. Tak som sa pomalými krokmi premiestnila k stolíku, kde som si sadla a taktiež sa pustila do palaciniek, ktoré mi prekvapivo vyšli.

,, Sú fakt dobré." usmial sa na mňa Tomáš a lahodne sa uškrnul.

,, Našla som nový recept. Už sa mi tak nelepia ako tie predtým." vidličku som položila do úst a slastne si povzdychla, pretože mi fakt vyšli. Teplá čokoláda sa mi rozlievala po celom tele, a keď som sa pozrela na Michaela, jemu sa rozlievala aj po celej brade.

,, Bože, dávaj si pozor. Budeš celý špinavý." zasmiala som sa a servítkou mu utrela hnedý fľak, ktorý mu pomaly stekal nižšie a nižšie.

,, No a čo, dnes si môžem dovoliť takéto nekalé veci." nechápem z kade ten chlapec bral také dospelácke slová, ale bola som  naňho pyšná. O rok už pôjde do školy a vyzerá to tak, že bude veľmi šikovný.

,, Dúfam, že ale dnes nemusím ísť do škôlky." zahlásil a spýtavo premiestnil pohľad zo mňa na ocka a zase naspäť.

,, No tak to teda musíš, mladý -"

.. Nie, dnes nikam nejdeš." prerušil ma Tomov silný a hrubý hlas. Spýtavo som naňho pozrela, pretože som netušila o čo mu ide. Veľmi dobre vedel, že som malého nechcela len tak nechávať doma.

,, Niečo mi ušlo?" nadvihla som obočie.

,, Ideme do zábavného parku." prehlásil nadšene. Malý hneď vyskočil zo stoličky a objal Tomáša. Mne sa nalial hnev do celého tela. Keď som však videla, aký je malý rád, nemohla som odolať.

,, Bež si nachystať veci, zlatko a o polhodinku sa tu stretneme, dobre?" postrapatila som mu vlasy a poslala ho do izby. Zozbierala som zo stola špinavý riad a začala ho umývať.

,, Niečo sa ti na tom nepáči?" sklamane sa opýtal. Chápem, že to nespravil naschvál, ale prečo mi o tom nepovedal?

,, Nie, len ma to zaskočilo. Mohol si to predsa prebrať so mnou."

,, Chcel som vás oboch prekvapiť. A viem, že keby ti o tom poviem skôr, polemizovala by si o tom, ako malý nemôže vynechávať, pretože si na to zvykne." poznamenal pobavene.

,, Príde ti výchova nášho dieťaťa na smiech?" zastavila som vodu a utrela si ruky do utierky, ktorú som následne hodila nahnevane na linku.

,, Prečo sa hneď durdíš? Myslel som si, že aspoň dnes by si mohla urobiť výnimku a dopriať mu trošku kľudu od škôlky." oprel sa o linku a ja som si všimla jeho sval na ruke, ktorý sa mu napol. 

,, Takže ja som tu za zlého rodiča?" zalialo ma teplo a opäť som sa vrátila k riadu.

,, Nebuď nervózna. Najradšej by som ťa vtedy zdrapil a poriadne vyjebal." zapriadol a ovinul si svoje mužné ruky okolo môjho pása. Keď si ma jemne pritlačil k sebe, zacítila som jeho pýchu a usmiala sa. ,, Fajn, nehnevám sa. Len si to so mnou mohol prebrať. Idem si pobaliť veci a dať sa do kopy." zastavila som vodu a zložila zo seba jeho ruky. Keď som zazrela jeho nechápavý pohľad, musela som sa zasmiať. Ale bolo dosť prekvapujúce, že po takom dlhom čase ma ten chlap aj tak dostával do varu.