Len priatelia?

1. kapitola: Beznádejne zamilovaná.

Nedúfala som, že dnes je to už rok, čo som s Filipom. Láska k nemu rastie každým dňom a je dokonalé spoznávať ho. Cítim sa, že každý deň ho mám bližšie a bližšie. Vždy som si hovorila, že títo futbalisti, ktorí majú namiesto mozgu v hlave nasrané, sú všetci do radu rovnakí. Našla som však svoju výnimku, ktorá mi ukázala, že nie je správné hádzať všetkých do jedného vreca. 

,, Tak čo si taká zasnívaná? " ubezpečujem vás, že jeho úsmev sa za ten čas vôbec nezmenil. Stále žiaril, a dnes možno aj viac ako pred časom. 

,, Nič, len premýšľam." spokojne som zaklipkala očami a odhryzla si z teplého toastu, ktorý mi urobil na raňajky. Káva bola dobre osladená, takže keď som ju ochutnala, z mojich úst sa drali jemné vzdychy a veta typu Ty ma vieš vždy dostať.

,, Si dokonalá, keď sa roztápaš nad šálkou kávy." daroval mi letmý bozk a teplé ruky si položil na moje nahé plecia.

,, Ty si dokonalý." opakovane som si odpila, razom som sa otočila a pozrela sa do jeho prenikavých očí. Rada som sa do nich pozerala, pretože som v nich videla toľko nehy a lásky, ktoré patrili len mne.

,, A vieš kedy si ešte dokonalá? " zapriadol a ladným, pomalým šúchaním mi z rúk vysúval môj saténový župan, ktorý som dostala od neho na Vianoce.

,, Vôbec netuším." napodobnila som tón jeho hlasu.

,, Keď si vyzlečená."  zasmiala som sa a náruživo sa dvihla zo stoličky.

,, Beriem to ako návrh na niečo nekalé, zlatko." pri ňom som sa už za ten rok vedela uvoľniť a hrať jeho hru, ako to on nazýval. Brnkla som mu po nose a prilepila sa mu na pery.Chutili sladko, samozrejme kvôli tomu, že Filip na raňajky nepije kávu, ale kakao. Na sekundu som sa od neho odlepila, spravila krátku prestávku a čakala, či niečo spraví. Moje čakanie nebolo márne, pretože bozky mi opätoval sto krát vášnivejšie. Obíjmal ma tak silno, ako keby mal práve v tomto momente umrieť. Jeho pravá ruka sa hrala s mojimi stehnami a zadkom, druhá bola zamotaná v mojich hustých vlasoch. Posadil ma na stôl a chvíľu prestal. Usmial sa. Usmial sa tak šibalsky, ako keby ide spraviť tú najbláznivejšiu vec na svete. 

,, M- i-l-u-j-e-m-ť-a." sekavo šeptal pomedzi bozky. Rozdával ich po celom, celučičkom tele. Vedela a cítila som ako potrebuje on mňa a on to cítil rovnako. Ten župan priam zo mňa strhol a nevedel sa dočkať, kým to isté spraví aj s mojou nočnou košeľou, ktorá skôr viac ukazovala ako zakrývala. Vyzliekol ma, a ja som sa ocitla nahá na kuchynskom stolíku.

,, To je nefér." zasmiala som sa.

,, Tak to daj zo mňa dole." postavila som sa, keďže sme boli rovnakej výšky, pozerala som sa mu priamo do očí, keď som z neho sťahovala trenírky, kde už na mňa čakala jeho vztyčená pýcha. Teraz som tu bola tou dominantnou ja a on sa len prizeral. Jeho hruď bola jemne posypaná kvapkami potu, nad ktorými som sa pousmiala. Je vzrušený. A celkom mi lichotilo, že práve kvôli mne. Bozkávala som každú jednu časť jeho tela, každý sval, každú jazvu, ktorých mal pomerne dosť. Vtedy ma vytiahol jemne hore, sotil ma na stôl a vášnivo sme si vychutnávali jeden druhého. Presne tak! Takto asi vyzeralo každé moje ráno. Možno každé druhé, ak sme meškali do školy. Kamošky sa ma vždy pýtajú, čo je úspechom mojej rannej blaženosti. A ja sa len pousmejem nad spomienkou každého skvelého a vzrušujúceho rána.

Ahojte, moje drahé čitateľky.
Keďže boli celkom ohlasy na to, že by sa príbeh mohol ešte obnoviť a je čo ešte aj písať, máme u teda druhú časť mojej prvej knižky. Začiatok je trošku nečakaný, možno prhký ale nezačnem hneď zhurta. Samozrejme, sa tam objaví aj Tomáš, len si treba počkať. Sama som zvedavá ako to teda dopadne, čo vymyslím a ako nakoniec všetko skončí. Som rada, že v ňom možem pokračovať, pretože mi aj celkom chýbal. 

Tak len pekne užívajte prvú kapitolu a ja sa vám čoskoro ozvem aj s druhou časťou. :)