Len priatelia?

2.kapitola: Neznámy

Učiteľka vojde do triedy, nechcene sa všetci postavia a naspäť sadnú. Hneď, ako si sadnem, povyberám učebnice a zošit, aby vyzeralo, že poctivo študujem vzorce z matematiky.

Vytiahla som mobil, stlačila na ikonku Facebooku a pozerala fotografie, ktoré cez noc stihli nabehnúť. Avšak oči mi hneď zbehli na ikonku, ktorá vám ukazuje žiadosti o priateľstvo.Martin Dúbravský. Rozklikla som jeho profil a prišla na to, že je to celkom pohľadný chlapec. Viete, ten typ vyšportovanej postavy, krásneho úsmevu, jamiek, pár pieh na nose, hnedé kučeravé vlásky. Snáď som sa zamilovala. Samozrejme som to potvrdila. Chcem vedieť, čo taký fešák so mnou plánuje.

,, Čo tak zasnene kukáš na tú obrazovku?" šťuchol ma do stehna Tomo.

,, Prekáža ti to?" zašepkala som mu do ucha.

,, Kdeže, ja len, že očká ti svietia ako dve iskričky. Máš tam dáke lesbické porno alebo čo? Ukáž mi" vytrhol mi mobil z rúk.

,, Nie, Tomo, daj ho sem." kričala som a ťahala som ho za rukáv na tričku.

,,HEJ! Neruším Vás slečna Idesová?" zvrieskla na mňa profesorka.

,, Prepáčte." postavila som sa.

,, Sadaj a dávaj pozor Michaela, inak padáš do riaditeľne, rozumieš?!"

,, Áno, rozumiem." posadila som sa a zobrala Tomovi mobil z ruky.

,, Ty si fakt idiot, vieš?" zasmiala som sa potichu

,, A ja som zase nevedel, že si na takýchto fešáčikov. Kto je to?"

,, Sama neviem. A vlastne čo ťa to trápi ? Nebodaj žiarliš?" podrýpla som.

,, Ja? Na teba ? Miša, nikdy v živote by som ťa nechcel. Nemám na čo žiarliť."

,, Tomo, ale ja sa ti naozaj nepáčim?" zakňučala som.

,, Miška, si nádherné žieňa, krv a mlieko, zadoček za 100 bodov, prsia ešte za 200, ale si moja najlepšia kamarátka a rozhodne si neviem predstaviť, že by som tie drzé, veľké pery mal pobozkať. Fakt nie."

,, Ty si, ale hlupák." zasmiala som sa.

Dnešné hodiny išli celkom rýchlo. Po škole som sa rozlúčila s Tomom, dohodli sme sa, že o šiestej bude u mňa a pozrieme si film. Dorazila som domov, nabrala si obed a zapla notebook. Neviem prečo, ale čakala som správu od toho fešáka. Zapla som Facebook a už ma mrle žrali, kým sa načítavala stránka. Áno, napísal. Bola som celá natešená čo mi tak asi napísal.

Martin: Čau kráska. Dúfam, že nevadí, že som si ťa tu takto pridal. Ale tvoja krása ma k tomu prinútila.

Óóóó aké krásne slová. Toto bude určite môj Rómeo.

Ja: Ahoj, fešák. Rozhodne mi to nevadí. Celkom si ma potešil.

Martin: Tak to som veľmi rád. Moc sa ale cez Facebook nezoznamujem, tak čo keby sme zbehli na kávu. Cca o pol šiestej. Vtedy mám čas a môžem sa ti venovať až do večera.

ja: Och, kamarátovi som sľúbila, že si dnes pozrieme film, ale brnknem mu. Nemal by byť proti. Dáš mi sekundu?

Martin: Aj dve :) :P

Schmatla som mobil a vytočila Toma.

,, Čo sa deje buchtička?"

,, Somár! Počuj Tomo ,moc by ti vadilo keby dnešok zrušíme?"

,, Niečo sa deje?"

,, Nie, nie neboj. Len ten fešák... no vieš. Pozval ma na kafé a ja len či ti to nebude vadiť."

,, Áále nie. Neboj sa, nejak to zvládnem aj sám."

,, Ďakujem, si naozaj skvelý."

Zložila som a rýchlo utekala k notebooku.

Ja: Misia splnená, tak kde sa stretneme? :3

Martin: Čo tak v Kaviarni Santos?

Ja: Paráda, tak o pol šiestej.

Martin: Fajn, o pol šiestej kráska :)

Rýchlo som sa odhlásila, zavrela notebook a padala do sprchy. Vlasy som si zabalila do takzvaného "turbána" a letela pred skriňu. Dnes som si celkom dala aj záležať na spodnej bielizni. Nieže by som niečo čakala, to nie. Ale s dobrou bielizňou sa cítim viac sexy. Dosť som sa cítila na Áčkovú sukňu. Tak som ju aj vytiahla. Bola tyrkysová, po kolená. Celkom slušné na prvé rande. A mám to brať ako rande? Neviem, nad tým sa teraz nejdem pozastavovať. Ďalej som si k nej vybrala čiernobiely pásikavý top, ktorý k tomu perfektne ladil. Keďže bol október a bolo predsa len zimšie a sychravo, doladila som to ešte čiernym svetríkom, ktorý nič nepokazí. K tomu biele kožené konverzy a je to. Vyzerá to celkom super. Ešte si vyfénujem vlasy a nechám prirodzené kučery. Žiadne tepelné upravovanie. Na oči som si len dala trošku maskary a jemne ružový lesk. Pozrela som na konečný výsledok, ktorý vyzeral celkom slušne. Hodinky už ukazovali 17:00 a tak som sa pomaly mohla ísť vybrať do Santosu. Tvrá mi to celkom dlho od domu. Zbehla som dolu schodmi a v kuchyni už oxidovala moja sestra.

,, Kamže?"

,, Von. Nevyzerám na to?"

,, Rande?"

,, Možno."

,, Kto by chcel takú chuderu?"

,, Trhni si!" vyplazila som jazyk a padala preč. Snáď to dnes dopadne fajn. Musí.