Len priatelia?

1. kapitola: Malý mudrlant.

,, Mohol by si si prosím ťa odložiť topánky tam kde patria?!" zvýšila som na malého hlas, keď som zbadala, že topánky len pohodil a utekal do izby. No samozrejme, že sa tváril, že ma nepočuje.

,, Do kelu!" zanadávala som a upravila malé Nike botasky.

,, Mami, myslíš, že sa ockovi bude páčiť moja klesbička?" prišiel dolu do kuchyne a držal papier, kde bolo niečo načmárané.

,, Určite, zlatko. Polož to sem a bež si umyť ruky." roztrapatila som mu malé kučeravé vlásky, ktoré mal po mne, a poslala som ho do kúpeľne. Zatiaľ som mu pripravila obed. 

,, Mama, ale veď toto sme mali aj včela."  zduto sa pozeral na tanier so sviečkovou.

,, Michael, myslíš, že si môžeš vyberať?" zvráštila som čelo nad jeho arogantným správaním. Tomáš hovorí, že malý je po mne. Tak isto tvrdohlavý, ukňučaný.

,, No doble, mami. Ale zajtla chcem na svoje nalodeniny čokoládové palacinky. Ale s dvojitou ... nie, s tlojitou dávkou čokoládky."

,, Prosím ťa, chceš dostať cukrovku?" sadla som si k stolíku a pozrela sa naňho spýtavým pohľadom. 

,, Ale maminka, obaja veľmi doble vieme, že cuklovka nie je len zo sladkostí." chytil ma za ruku a ja som sa musela zasmiať. Na svoj vek bol až príliš inteligentný a to sa hovorí, že druho narodené deti sú inteligentnejšie ako tie prvé. Keby mám s Tomášom ďalšie dieťa, neviem si predstaviť, čo za Einsteina by to bolo.

,, Dnes umyjem liady ja!" pohladkal sa po bruchu,keď dojedol a vyslovil tú istú vetu ako každý deň.

,, Ty môj malý pomocník." k umývadlu som mu posunula stoličku, na ktorej som ešte pred chvíľkou sedela a postavila ho na ňu. Do ruky si zobral hubku na riad a naniesol na ňu pomerne veľké množstvo jari.

,, Tak pekne po poliadku. Najplv opláchneme tanielik vodou. Potom ho pekne pojalkujeme. Mama, kukaj sa, ty nezbednica!" pekne po poriadku mi vysvetľoval ako mám umývať riad a tváril sa pri tom tak dôležito, ako keby to vedel najlepšie zo všetkých. Pozrela som na neho a naznačila mu, aby pokračoval pekne ďalej. Zrak som upriamila na jeho malinké krehké rúčky, ktoré sa šikovne pohybovali po tanieri.

,, No a telaz, milá pani, zase plemyjeme tanielik a jemne ho položíme na odkvapkávač." takto to opakoval pri každom tanieriku, lyžici, či pohári.

,, Dobre, zlatko, utri si ruky a bež sa prezliecť." tľapla som ho po zadočku a švihom zoskočil zo stoličky. Vedel veľmi dobre, že som to nemala rada a aj tak ma provokoval. Už som sa nad tým ani nepozastavovala. Utrela som vodu okolo drezu, pretože keď malý umýva riad, voda je všade.

,, Ahoj." zacítila som zrazu letmý bozk na líci a jeho teplé ruky sa dotkli mojich bokov.

,, Meškáš." otočila som sa k nemu a usmiala sa.

,, Prepáč, v práci bolo toho veľa."  chápala som ho. Našiel si nejakú prácu, tu v Bratislave. Ja si ešte prácu hľadám, čiže Tomo je na všetko sám. Nie je to nič extra. Ale vyžijeme s tým. Syn je zabezpečený a ja toho veľa nepotrebujem.

,, Ja to chápem, zlatko." lačno som sa prisala na jeho pery. Bol preč asi tak 12 hodín a ja som mala pocit ako keby som bez neho týždeň. Jeho jazyk jemne hladil ten môj a rukami sa pomaly približoval k môjmu zadku. Podlamovali sa mi kolená, keby ma nedržal, už by som nestála nohami na zemi.

,, Ocinoooo... No tak teda, fuj." radostne vykríkol malý Michael, ale keď  nás zbadal, hneď si zakryl oči. Obaja sme sa museli zasmiať a oddeliť si pery. 

,,  Ahoj, chlapče." pribehol k nemu, čupol si a objal ho. Malý sa hneď naňho hodil a nezbedne sa po ňom vešal. Malý ručičky sa mu zavesili okolo krku. 

,, Tak ako si prežil dnešný deň?" posadil ho na linku a spýtal sa.

,, Akože, bolo to dosť zložité, ale keďže som už veľký a statný chlap, vydlžal som to, už len kvôli mamke." zdvihol ruky a napol malé detské svaly, ktoré bolo ledva vidno.

,, Povedz mi, po kom to ten chlapec má." spýtala som sa Tomáša a malému som ťukla ukazovákom po nose.

,, Múdry určite nie je po mne."  povedal príjemným hlasom. Bolo to nenormálne, že ten  chlap ma po takom dlhom čase stále dostával do rozpakov.

,, Buďme úplimní. Ani mamka nie je bohvieako múdla." položil si ruky na kolená a o dlane si podoprel hlavu.

,, Čo si to povedal?" pribehla som k nemu a začala som ho štekliť na brušku,pretože tam ho to šteklilo najviac. Jeho smiech sa šíril po celom byte.