Len priatelia?

4. kapitola: Rodina znamená tak veľa.

Malý spal ako zaťatý. Preniesli sme ho do izby, kde bola už pomerne tma. Nechcela som ho budiť, a tak som ho len vyzula a uložila do postele, kde som ho až po uši zakryla perinou, na ktorej sa usmievalo veľké červené auto. Niečo zamrmlal, zrejme sa mu niečo snívalo, a ja som potichu odpochodovala do spálne, kde ma už čakal Tomáš do pol pása nahý. Usmiala som sa, pretože to, čo povedal v aute, myslel vážne. 

,, Musím ešte skočiť do sprchy." zobrala som si z komody oranžový uterák a k tomu osušku rovnakej farby a usmiala sa, lebo som hneď vedela, čo bude nasledovať.

,, Rád pôjdem s tebou." jeho hlas bol čím ďalej žiadostivejší. Mala som chuť ho trošku ponaťahovať, a tak som pokrútila hlavou a zamkla sa v kúpeľni. Bolo mi do smiechu, pretože som na isto vedela, ako sa teraz presne tvári. Vyzliekla som sa a vkročila do sprchy. Teplú vodu som dala na maximum a užívala si teplé kvapky, ktoré mi dopadali na moje zmrznuté telo. Premýšľala som nad Martinom. Naozaj vyzerá, že sa zmenil. Chcela som napísať Mati,keďže sme už dlho spolu neboli a spýtať sa jej na pár vecí o ňom. Možno by mi vedela prezradiť viac. Vypla som vodu a naniesla som si šampón na vlasy. Jemne som si ich masírovala, čo ma ukľudnilo. Opäť som si zapla vodu, a keď som skončila, celé telo som si utrela a naniesla naň kokosové telové mlieko, ktoré Tomáš zbožňoval. Mala som chuť vyliezť z tadeto s mokrými vlasmi, len v župane a celú noc mu šepkať do ucha, čo pre mňa znamená. Dnes nebol len výnimočný deň pre nášho syna, ale aj pre nás. Presne pred štyrmi rokmi som počala dieťa,ktoré zmenilo náš život na nepoznanie. Už vieme aké je to byť zodpovedný nie len za naše životy, ale aj za život niekoho tak malého a nevinného. Myslím, že všetko, čo sa nám v minulosti stalo, nás len posunulo v pred a sme radi, že sme sa dostali až sem. 

Otvorila som dvere a vošla do izby. Za mnou sa valila para a teplo. Uterák som si trela o vlasy, ktoré boli mimoriadne strapaté. Postavila som sa k posteli, na miesto kde sedel on a čakal. Usmial sa. Opäť tým úsmevom, ktorý vyjadroval nekonečne veľa pocitov, a ktorý mi vždy vedel dodať energiu,ale ma aj dostal do úzkych.

,, Milujem ťa." postavil sa a prisal svoje plné pery, plné vášne na tie moje. Nemusela som mu hovoriť, čo cítim. On to vedel a ja som mu to dávala na javo svojimi dotykmi a bozkami. Zvalili sme sa na posteľ, a keď som otvorila oči, videla som tie jeho. Jeho bozky z mojej tváre smerovali pomaly na môj krk. Zastal, zahryzol do neho a pokračoval ďalej k ceste, ktorá by ma položila na kolená, keby stojím.

...

Myslela som si, že to bol len sen. Tak bola tá noc úžasná. Ale keď som pootvorila oči a všimla si, že môj župan leží stále na podlahe a ja nahá v jeho náručí, pousmiala som sa. Tá noc bola dokonalá ako už dávno nie. Väčšinou sme pri sebe hneď zaspávali ako sme si ľahli. Mne dal malý vždy poriadne zabrať a Tomo mal toho veľa v práci. Dávno sme nezažili taký dlhý sex, plný vášne. Vždy to bola len nejaká malá rýchlovka, pri ktorej sa jeden z nás nevedel ani len uvoľniť.

,, Krásne ráno, princezná."  pobozkal ma na čelo, tak ako to robí každé ráno, a pretrel si oči.

,, Aj tebe." usmiala som sa a privinula sa bližšie k jeho hrudi. V tom nám niekto zaklopal a do izby kráčali malé nožičky bez ponožiek. Môj materský reflex hneď zareagoval.

,, Prečo nemáš ponožky, Michael?! Chceš nachladnúť?!" vyhrešila som ho.

,, A vy ste mi nedali pyžamko! Ako si to pledstavujete?" pozrela som sa na Toma,ktorý len hodil rukami a zasmial sa. Malý sa prešmykol pod môj paplón a pritúlil sa k nám.

,, Je toto možné? Ty lobíš zlobu kvôli ponožkám a ty nemáš žiadne oblečenie. Oco by ti mal dať po liti!"  opäť som sa musela zasmiať, pretože takéto malé šidlo sme si naozaj zaslúžili.