14.kapitola: Skvelý pocit.

2.4K 153 0
                                    

Jeho ruky som cítila všade, proste všade. Vzrušovali každý kúsok môjho tela. Už som s ním chcela byť konečne prepojená, ale on to tak strašne naťahoval. Nehovorím, že sa mi to nepáčilo, páčilo. Robil to sakra dobre, ale to len asi preto, pretože za 3 roky už pomenil toľko dievčat. Zrazu prestal. Nechápala som, ale on len natiahol ruku a zo šuflíka vybral kondóm. Kriste Pane! Bola som nervózna, ale v skutku som sa nevedela dočkať.

,, Milujem ťa." zadychčaná som sa mu prisala na hruď.
,, Niečo by som zjedol." potľapkal si po bruchu.
,, Niečo spravím." obliekla som sa a utekala do kuchyne. Na tanier som nakrájala nejakú zeleninu a k tomu chleba s maslom. Kráčala som k posteli s veľkou táckou zaplnenou taniermi a pohármi.
,, Si skvelá." pobozkal ma, keď som vliezla k nemu pod paplón.
,, Pôjdem sa osprchovať." pobozkala som ho na čelo a vybrala sa smerom do kúpeľne. Bola mi dosť zima, takže som si užívala teplé kvapky, ktoré dopadali na moje telo. Vzápätí som len cítila jeho ruky na mojej panve.

,, Žeby druhé kolo?" zasmiala som sa.

,, Nie, dosť si ma vyšťavila." oprel sa o moje rameno. Otočila som sa a darovala mu letmý bozk. Párkrát som ešte prebehla teplou vodou po mojom tele a vyšla zo sprchy.

,, Neostaneš tu so mnou?" opýtal sa.

,, Čakám ťa v posteli." žmurkla som.

Neskôr som zacítila jeho typickú jemnú vôňu. Opásal si ruky okolo môjho pása a pobozkal ma.

,, Dobrú noc." zašepkal.

,,Aj tebe." pousmiala som sa a zatvorila oči.

Ráno som sa prebudila a natiahla ruku na druhú stranu postele. Bola prázdna. Pootočila som hlavu a on tam naozaj nebol. Pošúchala som si oči a v tričku, ktoré mi naozaj bolo veľmi veľké, som sa vybrala dole. Prešla som celý dom, ale nikde nebol. Napokon som prišla k dverám, ktoré ukazovali krásnu záhradu a luxusné posedenie na terase. Oprela som sa o zárubňu a sledovala svojho partnera sediaceho na hojdačke. Nad niečím tuho premýšľal. Mal skrčené obočie a žilu na čele, ktorá sa mu vždy objavila, keď ho niečo nahnevalo.

,, Všetko v poriadku?" sadla som si na jeho nohy a ruku si položila na jeho plecia.

,, Ale áno." usmial sa, ale nie úprimne.

,, Nepríde mi to tak." povedala som, ale on iba mykol plecami.

,, Tak nič, idem niečo spraviť na raňajky, dobre?" vstala som a nepočkala som ani na odpoveď. Moje kroky okamžite viedli do kuchyne. V chladničke bolo pár vajec, tak som sa rozhodla, že spravím volské oká s opekanou slaninou a hriankami. Po polhodinke som sa vrátila späť na terasu. Na stolík som položila taniere, príbor a poháre s pomarančovým džúsom.

,, Nech chutí." usmiala som sa a obaja sme sa s chuťou pustili do jedla. Jedli sme však potichu, čo sa mi zdalo čudné, ale nechcela som zbytočne rýpať. Keď sme obaja dojedli, zobrala som taniere.

,, Nechaj, ja to vezmem." natiahol ruky a zobral riad.

,, Ďakujem."

,, Bež sa zatiaľ umyť." avšak, ja som bežala k umývadlu.

,, Vravím, že to nechaj tak." zo zadu ma objal. Vzápätí sme začuli ako niekto otvára dvere. Boli to jeho rodičia. Bežal k dverám, aby ich privítal a ja som zatiaľ doumývala riad a utrela si ruky.

,, Dobrý deň." oboch som ich pozdravila bozkom na líce.

,, Ja by som sa asi mala ísť prezliecť." začervenala som sa, pretože pred jeho rodičmi som stála len v jeho veľkom tričku.

,, Ále Miška, to je úplne v poriadku. Prišli sme len pre pár vecí a utekáme preč " s úsmevom mi oznámil Milan, Tomov otec.

Kým Milan hľadal s Tomášom nejaké veci, ja som jeho mame uvarila kávu a spolu sme si sadli na terasu.

,, Ako sa má mamina? " vycerila na mňa dokonalé a biele zuby. Bola to veľmi krásna žena.

,, Ale tak. Má sa dobre. Len veľa roboty, viete."

,, A s Tomkom sa vám darí dobre? " vyzerala byť veľmi rada, že s Tomom tvoríme pár.

,, Áno. "

,, Žena moja poď. Nechajme tu mladých."

,, No nič, ďakujem za kávu a drž sa drahá. Snáď sa ešte vidíme." pobozkala ma na líce. Spolu s Tomášom sme ich odprevadili k dverám a priateľsky im zamávali na odchod.

,, Asi pôjdem domov." oznámila som, keď sme vošli do obývačky.

,, Dobre."

,, Deje sa niečo?" zavesila som sa mu na plecia.

,, Nie. Všetko je v poriadku." otočil sa a jemne ma pobozkal.

,, Nechceš sa so mnou osprchovať?" zasmiala som sa.

,, S radosťou." zdvihol ma a opásal si moje nohy okolo svojho pása.

Ahojte. Chcem sa vám ospravedlniť, že to tak dlho trvalo ale nemala som vôbec inšpiráciu a čas. Táto časť bude asi o kus nudnejšia, ale potrebovala som ju už dopísať.






























Len priatelia?Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang