Len priatelia?

4. kapitola: Nežiadúca pravda.

Po Filipovom odchode som zavolala mame, či môžem prísť. Súhlasila a pozvala ma k nim na obed. Janka tam bohužiaľ nebude, pretože  s priateľkou odcestovala do Paríža. Posielala mi pár fotiek na Facebook, ale dlho sa neozvala, pretože má veľa roboty. Tak som sa nachystala a pred dvanástou vyrážala z bytu. Dnes bolo výnimočne pekne. Svietilo slniečko a fúkal jemný vánok. Vyzeralo to, ako príchod jari a  to je len začiatok februára. O pár minút som už otvárala bráničku a klopala na dvere. Otvoril mi Juraj, ktorý mal na sebe kuchársku a k tomu ešte zamastenú zásteru.

,, Vitaj, Miška."  pobozkal ma na obe líca, ale objať sa ma nepokúsil, keďže bol veľmi špinavý.

,, Ahoj." usmiala som sa  a vošla do chodby, kde som sa vyzula a nasadila si svoje ružové papuče, ktoré som tu nechala.

,, Ahoj, mami." objala som ju.

,, Ahoj, Mišíčka." pobozkala ma na líce a ďalej sa venovala hrncom. Sadla som si za stôl a pozorovala okolie. Nič sa tu nezmenilo. Nábytok je stále tam, kde aj bol. Stavím sa, že aj moja izba vyzerá ešte tak, ako predtým. Mama a Juraj teraz nemajú veľa času, pretože veľa cestujú. Rozhodli sa precestovať celý svet a zažiť veľa nových vecí, ktoré im doposiaľ nevyšli.

,, Tak," mama položila na stôl posledný tanier a príbor a konečne si prisadla ku mne a k Jurajovi, ,, ako sa s Filipom máte? Nejaké novinky?" opýtala sa mama nadšene.

,, No, je nám fajn. Momentálne u nás býva Tomáš." odkrojila som si z mäsa a následne ho strčila do úst.

,, Tomáško? Odkáž mu nech nás príde navštíviť, tento mesiac sme výnimočne doma a trošku oddychujeme."

,, Odkážem," usmiala som sa, ,, a vy sa máte ako?"

,, Úžasne. Práve sme prišli z Tunisu, no veď som ti z tade aj písala," zrazu sa mama nečakane postavila a bežala do obývačky po foťák, ,, pozri."

,, To je krása." pochválila som fotku, na ktorej bol západ Slnka. Farbami teda obloha nešetrila.

,, Neuveríš, ale tvoja mama bola ako odtrhnutá z reťaze. Všade som ju naháňal, hádzal ju do mora, držal jej tašky z nákupov." zasmial sa Juraj, keď mama ukázala fotku, kde bola v plavkách a čľaptala sa natešene vo vode. Nikdy som ju ešte tak šťastnú nevidela. Keď mala veľa práce, venovala sa len jej. Nechodili sme nikam na dovolenky, ak tak s otcom, keď sme boli malé. Teraz vidím, že si konečne život užíva na plno a s Jurajom sa majú radi. Bol to pekný pohľad, keď si sem- tam dali letmý bozk alebo si rozdávali nevinné dotyky. Bola som za ňu šťastná.

,, Ďakujem , mami. Bolo to skvelé." pochválila som ju a chytila sa za brucho na znak, že na dnes mám už dosť. Pôvodne som sa tu chcela zdržať kratšie, ale hodiny bežali a my sme sa mali stále o čom rozprávať. Neuveriteľné, čo všetko spolu títo dvaja zažili. A čo všetko stihli za tak krátky čas! Bola som milo prekvapená ako sa mama rozbehla. Ja som zväčša hovorila len o škole, keďže teraz nemám nič iné na očiach než knihy.

,, Mala by som už ísť, ešte mám nejaký program." usmiala som sa a zdvihla sa zo sedačky. Odpochodovala som do chodby a tam sa obliekla a obula.

,, Ďakujem za výborný obed a zákusky, mami. Dúfam, že vás čoskoro opäť vidím. Príďte aj niekedy vy." 

,, Samozrejme, Miška. Ozveme sa." obaja ma vyobíjmali a onedlho som už bola doma.

...

Práve som vyšla zo sprchy. Voňala som ako karamel, pretože mám sprchový gél od Playboya. Odporučila mi ho Katka, ktorá sa do týchto vecí vyzná. Pripadala som si trošku ako karamelová torta. Navliekla som sa do môjho prádielka a čakala na Filipa. Pri posteli bolo víno a sviečky. Pustila som hudbu a v župane skackala po byte a spievala si. Za polhodinu príde Filip a ja už mám všetko nachystané. Pozrela som sa na poličku, ktorá bola umiestnená oproti posteli a usmiala sa. Boli tam naše spoločné fotky. 

,, Ach." nahlas som si povzdychla. Hudbu som pustila hlasnejšie a s tancom a s neskutočne falošným spevom som odkráčala do kuchyne, kde som si nabrala čistú vodu. Následne som počula kľúčik vo dverách. Dvere sa otvorili a ja som bola nedočkavá ako sa Filip bude tváriť. Omyl, bol to Tomáš. Inštinktívne som si županom zakryla všetky odokryté časti môjho tela.

,, Nemusíš sa zakrývať, videl som ťa už aj bez oblečenia." sucho sa zasmial, kým sa prezúval.

,, Teraz však to telo patrí niekomu inému a nie tebe. Je logické, že nechcem, aby si ho videl."

,, Predomnou sa ale nemusíš hanbiť."

,, O čo ti ide?" usekla som podráždene. Rozčuľovala ma jeho nová povaha. To sa až tak zmenil? Pravda ,nevideli sme sa skoro rok, ale predsa.

,, Mne o nič nejde, prečo?" stále stál oproti mne, pozeral sa na mňa a priam ma zožieral pohľadom. Cítila som sa nejak oslabená.

,, Prídeš mi celkom iný."

,, Ľudia sa bohužiaľ menia."

,, To nie je pravda. Menia sa len okolnosti. S tebou sa niečo stalo a ja chcem vedieť čo." približovala som sa k nemu pomaly, celkom opatrne, Nechcela som, aby sa zopakovala tá situácia z minulého večera.

,, Nič sa so mnou nestalo, asi som len dospel a chcem získať veci, po ktorých túžim a ktoré mi právom patria."

,, Nerozumiem o čom hovoríš." zvráštila som čelo.

,, Ale veľmi dobre vieš o čom hovorím," chytil ma za obe ruky a oboma palcami ich jemne hladkal, ,, vieš, že patríš mne. Aj ty ma stále miluješ. Viem to, pretože to vidím na tvojich očiach, Vždy som ti vravel, že sa z nich dá ľahko čítať. Aj Filip to vie, ale nechce ťa stratiť, pre to si ťa tak k sebe ťahá. Chce ťa len pre seba, nechce sa podeliť. Samozrejme, cítiš niečo k nemu, ale nie to čo ku mne." užasnuto som na ňho pozerala a nevedela som čo povedať. On sa ku mne približoval tvárou a ja som sa na nič nezmohla. Opäť ma pobozkal. Opäť ma pobozkal ako vtedy, lačne a potrebne. Vzdychla som a oslobodila sa z jeho pier, pri čom sa mi župan jemne vyvliekol zpod ramien.

,, Máš dva týždne na to, aby si sa z tadeto vysťahoval a nekomplikoval mi život." povedala som s roztraseným hlasom. Bolo mi do plaču, ale nedala som to poznať.

,, Takto sa problémom nevyhneš." zakričal za mnou kým som odchádzala do izby. A mal pravdu.

Ahojte,tak tu je nová časť. Prepáčte, že ste museli dlho čakať, ale teraz som toho mala príliš veľa a nestíhala som. Preto ako ospravedlnenie, tento týždeň vydám ešte jednu novú časť. :)