Len priatelia?

23. kapitola: Na sny nie je nikdy neskoro.

Ráno ma zobudil studený vánok na mojom odhalenom chrbte. Pootočila som sa a balkónové dvere boli pootvorené. Zabalila som sa do paplónu a vošla na balkón. Tomáš bol opretý o zábradlie a fajčil.

,, Niečo sa deje?" podišla som k nemu a zo zadu ho objala a oprela sa o jeho chrbát. Vedela som, že sa niečo deje, inak by tú cigaretu nemal. Vždy to tak bolo. Keď bol nervózny, zapálil si.

,, Nič. Všetko je v úplnom poriadku. Naozaj, neboj sa." odhodil cigaretu a pritúlil sa ku mne. Pomalými krokmi sme sa premiestnili opäť dovnútra. Pomaly som si ľahla na posteľ a jeho telo som cítila nad tým svojím.

,, Vieš - že - ťa - veľmi - milujem?" hovoril pomedzi bozky, ktoré mi rozdával. Paplón zo mňa doslova strhol a po tele mi svojím jazykom robil mokré cestičky. Po dávke rannej rozkoše sme sa obaja obliekli a uznali, že by sme sa mohli ísť konečne naraňajkovať.
Po raňajkách sme sa vrátili opäť na izbu, kde sme sa spoločne osprchovali, no teraz už bez rozkoše. Rozhodli sme sa, že dnes pôjdeme na pláž a večer sa prejsť do mesta. Tým pádom som si obliekla plavky, okolo pása obmotala modrú presvitnú šatku a na hlavu si nasadila klobúk, aby som predišla úpalu. Ruka v ruke sme zišli schodmi a mierili na pláž,ktorá bola od nášho hotela len pár metrov. Veľkú bavlnenú osušku sme si rozprestreli tesne pod morom a spoločne si dopomohli a nakrémovali sa. Po chvíľke sme si namočili nohy, ale mne voda prišla príliš studená, a tak som sa vrátila na osušku s cieľom chytať bronz. O pár minút som cítila studené kvapky na svojom bruchu a keď som sa pozrela, nado mnou stál Tomáš s mokrými kučeravými vlasmi, ktoré mu nezbedne padali do očí.

,, Poď do vody." natiahol svoju ruku predo mňa.

,, Nie. Voda je studená." pokrútila som hlavou a opäť sa usalašila na osuške. To som už cítila studené ruky na mojich nohách a chrbte. Kopcovala som nohami, ale ani to nepomohlo k tomu, aby ma pustil. Zrazu som len pocítila na celom tele ľadovú vodu, ktorá nenásytne dráždila moje telo. Keď som sa z vody vynorila začala som Tomáša strkať a ponárať mu hlavu. Bláznili sme sa a smiali na celú pláž, ale bolo nám jedno, či nás niekto zabíja pohľadom, že rušíme jeho rannú siestu. Bola som šťastná, že tento okamih prežívam práve s ním.

,, Milujem, keď sa smeješ. Vždy tak žiariš." povedal mi, keď sme si zmrznutí ľahli na osušku.

,, Ja zas na tebe milujem všetko. Neviem, čo by som bez teba robila, Tomáš." rukou som ho hladkala po hrudi. Pritúlila som sa k nemu a on mi daroval letmý bozk do vlasov. Milovala som dni s ním. Vedela som, že on je ten muž, s ktorým chcem stráviť celý môj život. Chcem s ním mať deti. Veľa detí, keď budeme môcť. Žiť v dome, o ktorom sníva nejedna žena. Ale hlavné je, že to všetko budem zdieľať s ním. Verte mi, on je chlap, ktorého by chcela každá, ak si teda odmyslíme ten prúser, ktorý spravil.Ale odpustila som mu, pretože ho nekonečne milujem. A radšej to prekusneme spolu, ako keby som sa mala trápiť nad tým, že som bez neho.

,, Nad čím premýšľaš?" pohladkal ma po líci a prstom obkreslil moje pery.

,, Nad tým, čo bude." usmiala som sa.

,, Čo bude keď?"

,, Keď sa vezmeme. Či budeme mať deti a veľký dom."

,, Budeš mať všetko, na čo si ukážeš. Sľubujem." chytil mi hlavu do oboch dlaní a pobozkal ma na čelo.

,, Som rada, že nám v ceste nestoja žiadne problémy." slastne som si vzdychla a ľahla som si na chrbát.

,, Mhm." zamrmlal. Asi hodinu sme tam len tak potichu ležali a užívali si teplý vánok. Keď sme usúdili, že by bolo fajn sa ísť naobedovať, lebo naše žalúdky vydávali nepríjemné zvuky, pobalili sme si veci a odišli naspäť do hotela, kde sme sa prezliekli a utekali ako splašení do jedálne.

,, Asi som sa ešte nikdy takto nenajedla." povedala som, keď som ukladala príbor na vyjedený tanier.

,, Aj ja mám dosť." decentne si utrel ústa servítkou.

,, Takže, dneska ešte máme nejaké plány?" oprela som sa o chrbát stoličky.

,, Môžeme si teraz oddýchnuť. Ale večerať v hoteli nebudeme. Rezervoval som nám stôl v jednej veľmi peknej reštaurácií, kde vraj varia tie najlepšie typické jedlá pre Španielsko."

,, Si skvelý." pobozkala som ho a napila sa z kvalitne červeného vína. Čašník v bielom odeve nám zobral špinavé taniere a my sme sa pobrali na odchod. Tešila som sa, keď si konečne s plným bruchom ľahnem a zaspím. Ale najprv musím zavolať mame.

Ahojte všetky moje dievčatá! :) Prepáčte, že toto tak trvalo, aj že časť je trošku kratšia, ale nestíham. Chcem ešte oznámiť, že dnes by mala výjsť ďalšia, teda druhá, časť môjho nového príbehu. Ešte sa na nej pracuje a myslím, že to bude niečo úplne iné ako toto . Bola by som rada za vaše názory. Prajem pekný večer :)