Len priatelia?

19. kapitola: Sme si proste súdení.

,, Počkaj." počula som zrýchlené kroky, ktoré smerovali ku mne.

,, Daj mi pokoj. Teraz nie." zrýchlila som krok.

,, Myslím, že to by si nechcela."

.. Preboha, ahoj. Prepáč. Ja ... ja som si myslela, že si Tomáš. Prepáč." otočila som sa a zahliadla som vysokú, vyšportovanú postavu. Bol to Martin.

,, Ťažký deň?" podišiel bližšie a usmial sa.

,, Vlastne, aj trochu áno."

,, Nechceš niekam zájsť?"

,, Ja.. Vieš. Už je dosť neskoro a nebola som ešte ani doma a ..."

,, Ale no, snáď ma neodmietneš. Minule si mi zdrhla."

,, Tak fajn." usmiala som sa priateľsky a ďalej pokračovala v ceste s Martinom.

,, Kam by si rada šla?"

,, Môžme ísť kľudne aj sem. Je to tu útulné." ukázala som prstom na malú, útulnú kaviareň.

,, Tak, dokedy tu plánuješ byť?" spýtala som sa, keď sme sa usadili na veľkej pohovke v zadnej časti kaviarne, ktorá bola úplne prázdna.

,, Ani neviem. Asi tu ostanem trochu dlhšie ako som plánoval."

,, Aha. A ten dôvod je kto?" podpichla som.

,, Ty."

,, No to iste. Si vtipný." zasmiala som sa a odpila si zo svojej kávy. V tom sa ku mne nahol a perami sa približoval bližšie a bližšie, až ma pobozkal.

,, Počkať, ja... ja som zadaná." rukami som ho od seba mierne odstrčila.

,, Jasné. Prepáč."

,, V pohode?" neisto som sa usmiala.

,, Jasné." pohladkal ma po stehne.

Ďalej sme sa rozprávali o bežných veciach, až ma napadlo, že by som sa ho spýtala, čo také sa stalo medzi našimi rodičmi, keďže ani po roku som nepoznala ten dôvod, prečo ma tak dobil.

,, Čo sa vlastne teda stalo medzi mojou mamou a tvojím otcom?"

,, No vlastne, tvoja mama bola jeho právnička. On mal problémy s mafiánmi. Tvojej mame sa nepodarilo tých mafiánov zavrieť a tak ho zabili. Smutná story, ale žijem."

,, Ako to môžeš brať takto?" nadvihla som nechápavo obočie, tak ako to mám vo zvyku.

,, Bol som malý. Ledva si ho pamätám."

,, Takže preto si ma zmlátil ako psa,hej?"

,, Prepáč mi. Vtedy som to bral inak. Teraz je zo mňa zrelý muž." zasmial sa.

,, Aha, a takže ten tvoj otec. Je tvoj nevlastný otec?"

,, Hej, hej."

,, Tak aspoň, že v tom mám jasno. A už by som mala ísť. Je dosť neskoro. Mama zošalie."

,, Rád pôjdem s tebou." zobrali sme si bundy a mierili k nášmu domu, ktorý bol 15 minút od kaviarne.

,, Som rada, že som ťa videla." zastavili sme pred bráničkou nášho malého útulného domčeka.

,, Aj ja." opäť ukázal ten krásny úsmev, ktorý vždy na mňa platil.

,, Dobrú noc." usmiala som sa a otočila sa na odchod, ale on ma stiahol za ruku a pritisol si ma k sebe až príliš blízko.

,, Počkaj, Martin, ja fakt -" zrazu ma pobozkal. Nuž, ale teraz nie tak krátko, pretože som sa podvolila. Chýbalo mi mať niekoho takto pri sebe a cítiť, že ma má niekto rád. V tom momente som úplne zabudla na Tomáša a všetky problémy s ním. Cítila som sa dobre.

,, Dobrú noc." odvetil a pustil ma zo svojho náručia. Otočila som sa za ním a zahryzla si do pery.

Prepáč, nechcel som to pokaziť. Nech sa rozhodneš akokoľvek, stále ťa budem milovať. Tomáš. Pípla mi smska a mne to všetko prišlo ľúto.

,, Došľaka!" zanadávala som a mobil hodila na posteľ. On sa snaží vyriešiť náš problém a dať náš vzťah opäť dohromady a ja sa tu bozkávam so svojím bývalým, ktorý ma dobil ako sviňu?

,, Musím ísť proste za ním." šomrala som si popod nos, kým som sa obliekala do teplejších vecí.

,, Kam mladá dáma?" začula som mamin hlas, keď som mala namierené do chodby.

,, Mami, prosím. Toto je veľmi dôležité." prosíkala som. Skoro som si jej tam kľakla na kolená.

,, No bež. Do polnoci nech si doma!" to som už len matne započula a bežala som rýchlo smerom k Tomášovi.

,, Fajn to dáš." najprv som zaváhala, ale nakoniec som aj tak zaklopala. O pár sekúnd sa dvere otvorili a v nich stál Tomáš len v boxerkách.

,, Neni na boxerky trochu zima?" zasmiala som sa.

,, Čo tu robíš?" opýtal sa prekvapene, ale jeho hlas znel, celkom spokojne.

,, Ja .. prišla som ti povedať, že som dnes spravila jednu veľkú chybu,proste som sa bozkávala s Martinom, ale nešlo o nič, a že to ľutujem, že ťa strašne milujem a nechcem, aby to skončilo.Prosím, si jediný muž v mojom živote a tak to aj ostane." mrzla som tam pred dverami a vyznávala som mu lásku. On nepovedal nič, len sa na mňa vrhol a šialene ma začal bozkávať, ako keby ma nevidel pár mesiacov. Aj mne sa vlastne ten úplne krátky čas zdal tak dlhý.

,, Milujem ťa." pozeral sa mi do očí a bol tak šťastný.

,, A nehneváš sa?"

,, Teraz sme si aspoň kvit." zasmial sa a moju tvár držal vo svojich dlaniach.

,, Poď dnu." zobral mi ruku a ťahal ma do jeho izby. Potichu sme kráčali po schodoch, aby sme nezobudili jeho rodičov. Vyvalila som sa na jeho posteľ a on vedľa mňa. Pritúlila som sa na jeho nahú hruď a vdychovala jeho typickú vôňu.

,, Chýbalo mi to." povedala som a prstami prechádzala cez jeho chĺpky na hrudi.

,, Milujem ťa." hlavu mi pritisol bližšie k sebe a pobozkal ma do vlasov.

,, Do riti! Povedz, že toto je len sen." rýchlo som vstala z postele a v mobile si našla asi 10 zmeškaných hovorov.

,, Matka ma zabije. Toto bude zaracha."

,, Ja jej to vysvetlím, neboj." smial sa.

,, Bavíš sa dobre?" hodila som mu vankúš presne do hlavy.

,, Zááááásah." zakričala som a víťazoslávne zdvihla ruky. On rýchlo pribehol ku mne schytil ma za boky a prehodil si ma cez plece. Silno ma buchol po zadku a zakričal:,, Záááásah."

,, To nieje fér." zasmiala som sa. Konečne ma položil na zem a pobozkal. Kým sa šiel osprchovať a pripraviť raňajky zavolala som mame. Bola nahnevaná, ale keď som jej povedala, že som spala u Tomáša, celkom ju to upokojilo.

,, Počuj, ešte sme tu neprebrali ten včerajšok." povedal, keď sme už sedeli za barovým stolom a jedli raňajky. Zneistela som.

,, A čo chceš vedieť?"

,, Bozkáva sa lepšie ako ja?" zaškeril sa šibalsky.

,,To myslíš vážne?" zoskočila som z barovej stoličky a podišla k nemu.

,, Hej, myslím." stoličkou sa otočil tvárou ku mne.

,, Nikto sa nebozkáva tak ako ty. A nikto nemá dokonalejšie pery ako ty. Chápeš?" prudko si ma pritiahol blízko k sebe a zašepkal: ,, Chápem."