Len priatelia?

7. kapitola: Psychopat?

Večera prebehla skvele. Popili sme pár pohárov vína, dobre sa najedli a nakoniec zatancovali vals. Všetko bolo ako z rozprávky. Domov sme sa vrátili tak po polnoci. Avšak, Martin sa mi v poriadku nezdal. Bol nervózny, poklepkával prstami na volante. Keď sme dorazili domov, ani som nestihla zavrieť dvere a už ma vyzliekal, hladkal a nechutne olizoval.
,, Počkaj, na tomto sme sa nedohodli." položila som si ruky na jeho hruď a mierne mu naznačila odstup.
,, Na sexe sa musíme dohadovať?" nepríjemne sa zachechtal.
,, To víno ti trošku udrelo do hlavy, budem spať v obývačke." rozhodla som sa odísť do izby a zobrať si periny, ale Martin mi silno chytil zápästie a ja som sa nemohla pohnúť.
,, Nikam drahá, dnes si len moja." druhú ruku mi vopchal pod šaty.
,, Nechaj ma!" vytrhla som mu ju zpod šiat.
,, Čo si myslíš ty suka?!"už som len cítila štípanie na mojom líci. Naozaj ma udrel?
,, Prešla ma chuť. Spi si, kde sa ti len zachce. Pre mňa za mňa aj na terase, keď sa ti pri mne nepáči." mávol rukou a odišiel do spálne.
Nechcela som sa vracať k nemu do izby, takže som sa musela uspokojiť s dekou a malým sedačkovým vankúšom.

Vošla som do kuchyne a on bol zrazu ako vymenený. Raňajky krásne rozvoniavali a pri pohľade na to mi začalo škvŕkať v bruchu.
,, Dobré ránko, moje slniečko." pozdravil ma. Ja som si len sadla, usmiala sa a pustila sa do raňajok.
,, Mišel? ( volal ma tak, pretože mu to prišlo krajšie ako len obyčajné Miša. ), čo to máš pri oku?" ach, asi rozmazaná špirála, od včera som sa ani nestihla odmaľovať. Pozrela som sa cez prednú kameru fotoaparátu na mobile. Toto snáď nie, je tam náznak monoklu.
,, Aha, ty si asi nepamätáš, čo sa stalo večer." pokrútil hlavou. Porozprávala som mu všetko a aj o tom o čo sa len vďakabohu pokúšal.
,, Prepáč mi, hrozne ma to mrzí. Sľubujem, že sa to už nikdy nezopakuje." postavil sa a pobozkal ma na hlavu, pričom ma láskyplne obíjmal.
,, Nevadí, zakryjem to púdrom. Nerob si starosti." pobozkala som ho a dojedla. Po raňajkách som sa pustila do balenia, s ktorým ma čakala 3 hodinová cesta. Aspoň dospím to, čo som nespala v noci. Dúfam len, že som sa nedala dokopy s nejakým psychopatom. To by som bola pekne hlúpa. Ale, každý si predsa zaslúži druhú šancu. No nie?

Doma ma privítala mama s veľkou náručou. Nabrala mi obed a porozprávala som jej o celom víkende. Samozrejme, tú príhodu z minulého večera som jej nepovedala. Monokel som mala dobre prekrytý, takže mi ho ani nemala ako zbadať.
,, Som rada, že si mala pekný víkend Miška." usmiala sa. Som tak rada, že sme si pokecali. S maminou teraz často niesom, keďže robí na súde má toho veľa.
,, Janka tu má nejakú kamarátku, tak ich neruš. Idem za klientom vrátim sa asi večer." nazula si lodičky, podišla ku mne a pobozkala ma na líce.

Po sprche som sa pozrela na Facebook. Po skoro 3 týždňoch sa mi ozval Tomáš.

Hej, Miška. Prepáč, že som sa neozval. Ach, strašne sa za seba hanbím, že som to vypustil z úst. Teraz mám toho veľa. Nó, ja len, že chcel by som sa s tebou stretnúť a porozprávať sa o tom, ak budeš mať čas.

Pozri, Tomáš. Prečo si sa neozval? Bála som sa o teba. Som rada, že si sa ozval a tiež by som sa chcela porozprávať. Ak máš čas, dnes môžeš prísť. Som sama.

Prišiel. Hneď ako som mu to napísala, vyrazil z domu. Keď som otvorila, videla som chlapca, ktorý je utrápený, zranený. Pri pohľade na mňa sa mu rozžiaril ten najkrajší úsmev, ktorý som na jeho ústach ešte nevidela.
,, Ahoj." zavesil sa na mňa. Svoje ruky som ovinula okolo jeho pásu.
,, Tak si mi chýbal." zavrela som dvere a do očí sa mi hrnuli slzy.

Zaliala som mu čaj a sadla si k nemu do postele. Odchlipol si a začal.
,, Pozri Miška. To čo sa vtedy stalo, nebral som to ako chybu. Je to pravda. Mám ťa rád. Chyba, milujem ťa. Tak dlho som to v sebe držal. Ale, ty si šťastná s iným a ja, ja budem rád ak ťa uvidím takúto aká si teraz. Nádherná a šťastná." pozeral sa na mňa s toľkou láskou a pokorou. Všetko hovoril úplne pokojne ako keby si tým bol istým. Objala som ho a plakala v jeho náručí. Tak veľmi ma to mrzí. Teraz mám tak zmiešané pocity. Chcela by som ho ľúbiť, ale nemôžem. Nemôžem.

Tak a je tu ďalšia časť. Čo na ňu hovoríte? Ako chcete aby dopadol môj príbeh? :)
Hlavne ďakujem všetkým čitateľom, pretože počet prečítaných sa zvyšuje :) ďakujem