Len priatelia?

13,kapitola: Malý zvrat.

,, Mal som pocit, že máš rozum!"

,, Prosím?! To nemôžeš myslieť vážne, Tomáš. Hľadám len riešenie pre oboch."

,, Nie, ty ma chceš jebnúť tam, kde podľa teba patrím. Túžiš po peniazoch? Chceš kurva tie peniaze?!"

,, Ok, už sa ťa začínam báť. Čo to s tebou je? "

,, Lebo všetky vidíte len peniaze, ktoré mám. Myslel som si, že aspoň ty budeš zrelá a rozumná, ale mýlil som sa."

,, Vieš čo? Choď do kelu! Nechápem ťa." nemala som už síl hádať sa. Zobrala som si bundu, obula som sa. Vo dverách ma zastavil.

,, Kam si myslíš, že ideš ? Neskončil som." silno mi zvieral lakeť vo svojej ruke.

,, Ale ja áno." strhla som sa a zabuchla za sebou dvere. Konečne som vyšla na čerstvý vzduch a mohla voľne dýchať. Vedela som, že nemám vyťahovať tému o jeho robote v otcovej firme. Ale to,čo povedala Katka malo zmysel. Prečo by som tam nemohla robiť aj ja? Ale to Tomáša očividne neštvalo. Nechápala som, prečo tak zareagoval. Nechce tam mňa? Alebo v čom je problém?

,, Miška?" začula som známy hlas a otočila sa.

,, Maťa, ahoj." usmiala som sa a láskavo ju objala.

,, Nejak sme sa nedohodli na tej káve. Máš teraz čas ?" usmiala sa.

,, Samozrejme."  spoločne sme vykročili smerom do mesta,kde sme si sadli do celkom útulnej kaviarne, ktorú som tu však ešte nikdy pred tým nezbadala.

,, Tak ako sa máš ? Študuješ?" spýtala som sa jej, keď sme si objednali.

,, Nie, nie. Už pracujem. Martin ma zamestnal v jednej z firiem jeho tatka, ktorá krachovala. Dala som ju do kopy."

,, Takže ty si ešte s ním?" povedala som dosť prekvapene. Z mojej strany to znelo trošku ako výčitka,ale nemyslela som to tak.

,, Áno. Vieš, po tom čo sa stalo som s tebou moc nechcela byť v kontakte. Viem, že by si nesúhlasila s tým, aby som s ním zostala. Aj keď mala som s ním ťažké obdobie, ale zmenil sa."

,, Mala si mi zavolať. Kvôli niečomu takému by som sa ťa nevzdala. Nechápem, čo ťa to napadlo. Aj keď, áno bola by som asi proti, pretože ten čas to bol dosť násilnícky typ. Ale keďže vravíš, že sa zmenil, tak vám to prajem a som rada, že si šťastná."

,, To som. Počula som inak, že si mala nového fešáka. Síce v škole sa to nedalo nevšimnúť,ale aj tak." v rozhovore nás vyrušil čašník, ktorý nám doniesol kávu a zákusky.

,, Ďakujeme." usmiala som sa a zrak som opäť vrátila k Martine.

,, No, mala. Už spolu nie sme. Aj sme spolu bývali, ale skončilo to."

,, Čo sa stalo?" začudovane na mňa pozrela.

,, V mojom vlastnom byte ma podviedol. Vtipné." musela som sa tomu príbehu zasmiať, pretože to celé bolo nejak komické.

,, A Tomáš?" nadvihla obočie, akoby aj tak poznala odpoveď.

,, Sme spolu."

,, Vy ste si proste súdení. Tak vás to k sebe ťahá."

,, Možno." usmiala som sa a ďalej sme preberali svoje životy. Neskôr sme sa dostali k našim spolužiakom. Nič som o nich nevedela, ale zdalo sa, že Martina sa s pár z nich stretáva. Prebrali sme tak mnoho vecí, že som nevnímala čas.

,, Ach, som rada, že sme sa stretli, ale ja by som už mala ísť."

,, Jasné. Tak si ešte niekedy píšeme a môžme sa opäť stretnúť. Rada som ťa videla, Miši." láskavo sa na mňa usmiala a dali sme si bozk na líce.

,, Aj ja teba." usmiala som sa, zobrala si veci a odišla som domov. Celkom som sa bála, čo ma tam čaká. Opitý chlap,ktorý bude na mňa vrieskať alebo chlap,ktorý to pochopí a ospravedlní sa? Stála som pred vchodom nášho paneláku a začalo mi rýchlejšie biť srdce. Čím som bola bližšie, tým som sa viac bála. Ešte sme sa nikdy takto nehádali. Nevedela som, ako sa to bude riešiť. Zrazu mi začalo byť nejak zle. Bojím sa vojsť do vlastného bytu. Ja som asi blázon. Vybrala som kľúčiky a otočila nimi. Vošla som dnu a počula som, že beží telka. Nakukla som cez stenu a vydýchla si. Tomáš spal, nikde nebol alkohol ani žiadne fľaše. Vošla som dnu a v kuchyni si nabrala čistú vodu.

,, Ahoj." začula som rozospatý hlas. Pozrela som naňho, akurát si pretieral oči.

,, Ahoj." usmiala som sa a sadla si k nemu.

,, Čakal som ťa, ale nechodila si. Bál som sa." posadil sa a pozrel mi hlboko do očí.

,, Pozri, ja..." zrazu som nevedela, čo povedať. Uvedomila som si, že za všetko môžem ja.

,, Nerob to!"

,, Čo máš na mysli?" spýtala som sa začudovane.

,, Vyčítaš si tú hádku. Pozri, mal som si ťa vypočuť a nie hneď na teba skákať. Prepáč."

,, To je v poriadku, ja by som sa mala ospravedlňovať."

,, Ale to ti nedovolím." pobozkal ma na čelo a objal ma. Zrazu mi  prišlo strašne zle. Rýchlo som sa vyvliekla z neho náručia a bežala na záchod.

,, Miška, čo sa deje?" za chrbtom som okamžite cítila jeho teplý dych a roztrasený hlas.

,, Je mi strašne zle."

,, Poď, odveziem ťa do nemocnice."

,, Nie. Ja som okej."

,, Doktor povedal, že keď budeš mať problémy, máme bežať do nemocnice. Poď." zobral ma na ruky a odniesol do auta. 

,, Nechcem byť chorá, Tomo." povedala som z posledných síl a pľula sliny do sáčku, ktorý mi dal.

,, Ty chorá nebudeš. To sa nestane, sľubujem." chytil ma za ruku a snažil sa čo najrýchlejšie dostať do nemocnice.