Keď láska bolí... ✓

1. Nespravodlivý Snape

„Prečo zase?“ To ma fakt až tak veľmi nenávidí?" zaúpel Harry, keď ho Snape opäť raz nechal po škole. Jeho už aj tak dosť mizerná nálada sa okamžite ocitla pod bodom mrazu. Zúril. Aby nevybuchol, nadýchol sa a napočítal do desať. Bolo to ťažké, ale dokázal to. Zúrivosť ho prešla, no smútok v duši ostal. Na večer mal s Hermionou úplne iný program. Úkosom na ňu pozrel a okamžite si všimol jej smutné oči. Akoby mu hovorili: Nevadí, ty za to nemôžeš, nabudúce to už vyjde. Teraz sa už cítil úplne mizerne. Nešťastne si vzdychol a pokračoval v príprave Dúška živej smrti.

Už sa stalo takmer pravidlom, že za posledné tri mesiace, ako sa začal nový školský rok, sa každá hodina elixírov končila tým, že Harry ostal po škole. A to si od nejakého času dával pozor na jazyk, na myšlienky, na všetko. Stálo ho to veľa úsilia a sebazaprenia nevybuchnúť, neodseknúť profesorovi niečo štipľavé, ale robil to kvôli Hermione, aby mohli spolu tráviť viac, už i tak veľmi vzácneho, času. Každý elixír urobil aspoň na dostatočnú, a boli aj výnimky, keď ho samotná Hermiona pochválila, že to zvládol výborne (a to už bolo čo povedať, Hermiona málokedy niekoho pochválila), ale Snape to nikdy neocenil. Naopak, zakaždým si našiel dôvod zosmiešniť ho, aký je neschopný, nechať ho po škole, či aspoň strhnúť Chrabromilu body. Harry už ani neprotestoval, že je to nespravodlivé - hoci aj tentoraz to bola do očí volajúca nespravodlivosť - pretože vedel, že to nemá zmysel, iba čo by si zhoršil už aj tak dosť zlú situáciu. Bol vydaný Snapovi na milosť či nemilosť. Ako korisť, ktorej lovec sa ešte nerozhodol čo s ňou urobí. Či jej dá slobodu, alebo ju jednoducho zabije. Harryho budúcnosť závisela od záverečnej skúšky z elixírov. Od toho, či ho vôbec Snape k tej skúške pripustí. Ak sa chce stať Harry aurorom, nemôže si dovoliť žiadnu chybu. Ak si nedá pozor na jazyk, Snape urobí všetko pre to, aby ho na konci ročníka ku skúške nepripustil. Držal ho jednoducho v šachu. (Už to bol zázrak, že mu dovolil pokračovať v elixíroch, hoci na skúškach vynikajúcej čarodejníckej úrovne nedosiahol požadovanú úroveň.) A Snape to vedel a patrične mu to dával pocítiť a s radosťou ho pri každej príležitosti ponižoval.

„Potter!" zahučalo mu odrazu za chrbtom, až nadskočil a prevrhol misku so zvyšnými prísadami. Došľaka, ešte aj toto! zahrešil v duchu. „To ste sa naozaj za tie roky nič nenaučili???" krútil hlavou Snape a prepaľoval ho nenávistným pohľadom. „Jed z černožienok pridávame až po odstavení kotlíka z ohňa! A hlavne ich presne odvážte, lebo to bude Dúšok smrti! A miešať proti smeru hodinových ručičiek!" Neodpustiac si sarkastickú poznámku, dodal: „Čítať hádam viete. To vás predsa naučili už v muklovskej škole, alebo sa mýlim?" zavrčal tak nahlas, ako sa len dalo. Harryho poníženie tak bolo vďaka hurónskemu smiechu Slizolinčanov už dokonalé. V Harrym to vrelo. Ale namiesto toho, aby Snapovi odsekol niečo bezočivé, len zovrel ruky v päsť a zahryzol si do jazyka. A počítal. Ako vždy. Snape sa uškrnul. „Tak sa mi to páči, Potter." zašepkal mu víťazoslávne do ucha, tak, aby to nepočul nik okrem neho, pričom sa tváril že kontroluje jeho elixír. „Dnes je to opäť nedostatočná, pán Potter." zlomyseľne sa zasmial a Harryho pohár trpezlivosti začínal pretekať.

„Ták, a za čo to bolo tentoraz?" bez pozdravu sa vyrútil na Snapa Harry, len čo po večeri vstúpil do jeho pracovne. „Čo strašné som vyviedol tentoraz, keď musím byť zase po škole?" oboril sa na profesora.

Snapa Harryho nečakane prudká reakcia prekvapila a rozzúrila. Očakával, že príde pokorne, ako vždy, splní si svoj trest a odíde. Už ho takmer naučil disciplíne. A teraz toto...

„Kontrolujte sa, Potter! Uvedomujete si kto som?" reval.

„Ale samozrejme, pane. Ste profesor Snape, učiteľ elixírov, vedúci Slizolinu," Harry si svoju chybu uvedomil ihneď po tom, čo vytresol bez rozmyslu prvú odpoveď čo mu napadla. Ale už sa to nedalo vziať späť. Snape zalapal po dychu. Toľká bezočivosť!

Pristúpil k Harrymu, mieriac naňho prútikom, v očiach sa mu zračila číra nenávisť. Harry inštinktívne ustúpil o krok dozadu. „Zbabelec!" vyštekol naňho Snape a zdrapil ho za golier habitu, pričom mu hľadel priamo do zelených očí. Harrymu sa pri pohľade do jeho čiernych, prenikavých a tvrdých očí podlamovali kolená.

„Ste celý váš otec," precedil cez zuby, uvoľnil zovretie a zložil prútik. „Ani on si nedával servítku pred ústa. Drzý a -"

„Arogantný darebák, ja viem," skočil mu Harry do reči a prilieval olej do ohňa. „Vyhadzujete mi to na oči pri každej príležitosti. Ale pre to tu asi nie som, však? Tak čo som teda vyviedol, hoci som si toho nie vedomý?" Harry nechápal, kde sa v ňom berie táto opovrhnutia hodná trúfalosť a sila otvorene konfrontovať Snapa a vyjadriť to, čo ho zožiera už niekoľko mesiacov.

Snape zúril. Ešte nikdy sa k nemu žiadny študent nesprával takto hrubo a bezočivo ako teraz Potter.

„Čo si o sebe vlastne myslíte? Že celý čarodejnícky svet padne kvôli vám na zadok?" kričal a z očí mu sršali blesky. „Ste nula. Obyčajná nula, Potter. Slabý, arogantný, nevychovaný.... Máte jediné šťastie, že nie ste môj syn... Myslíte si, že keď ste slávny, že si môžete dovoliť všetko?"

Harry mlčal, odvážne mu hľadiac do očí. Snape a jeho otec? Príšerná predstava... Mal strach. Ešte nikdy nebol k žiadnemu profesorovi takýto hrubý. Vždy sa snažil držať hubu a krok. Ale aj jeho trpezlivosť má hranice a teraz ten povestný pohár už pretiekol. Napokon nepatrne pokrútil hlavou.

„A musím mať dôvod, aby som si vás nechal po škole, Potter?" mrazivo sa ho opýtal Snape a hľadel naňho pohľadom plným opovrhnutia.

„No, ostatní učitelia zvyčajne dôvod majú," precedil Harry pomedzi zuby, „Alebo ste si ma zavolali len preto aby ste ma znovu videli? Chýbal som vám?" ďalej rýpal Harry do osieho hniezda.

Už mal toho dosť. Bol si vedomý, že teraz vážne prestrelil, ale už nemal chuť znášať Snapove ponižovanie. Už mu bolo všetko jedno. Už ho netrápilo, či ho vyhodia zo školy a jeho vysnená kariéra aurora bude pochovaná skôr, ako sa začala. Chcel mať len pokoj od tohto psychopata.

„Alebo ma naozaj nenávidíte tak veľmi, že ma musíte ponižovať aj mimo vyučovania?" hlas sa mu triasol od hnevu. Už sa nedokázal ovládať. Harryho zelené oči, inokedy také pokojné, teraz blčali hnevom. Od zlosti bol celý červený a nenávisť z neho len tak prýštila. Šesť rokov ponižovania už bolo veľa aj na koňa. Už nebude nikomu robiť fackovacieho panáka.

„Tak do toho, poslúžte si!" zvolal a odovzdane si sadol na najbližšiu stoličku, očakávajúc Snapov výbuch zlosti. „Pane," dodal, lebo vedel ako si Snape potrpí na oslovenie.

„AKO - SI - DOVOĽUJETE - SA - TAKTO - KU - MNE - SPRÁVAŤ?" reval Snape a opäť mieril na Harryho prútikom. Z očí mu šľahali blesky. Ak si myslel, že Snape už nemôže pôsobiť strašidelnejšie, mýlil sa. Takého rozzúreného ho Harry ešte nevidel. Jeho tvár stratila aj tú trošku doterajšej farby a celý sa od zlosti triasol. Zreničky sa mi rozšírili, zaťal päste a Harry sa bál že už-už vybuchne a jednu mu vrazí. Harry sklonil hlavu aby mu nemusel hľadieť do očí. Prvýkrát za tie roky sa začínal skutočne báť. Prečo len nebol ticho ako doteraz? Už sa mu to darilo celkom dobre. Jedným uchom dnu, druhým von. Aj Hermiona ho neustále upozorňovala na to, aby Snapa ničím ani najmenej nevyprovokoval. A on tu teraz predviedol takéto divadlo. Snape ho zabije. Stačí jediné zaklínadlo a bude mŕtvy. Aká irónia. Chlapec, ktorý prežil, zomrie prútikom učiteľa elixírov.

V miestnosti náhle niečo buchlo a zašuchotalo. Harry od strachu ani nedýchal a bál sa zdvihnúť hlavu, ale na okamih si pomyslel, že to znelo ako šuchot sovích krídel. Ale kde by sa tu teraz nabrala sova? Snape si vzdychol a niečo si sám pre seba zamrmlal. Harry sa už pripravoval na najhoršie. Obávaný záblesk zeleného svetla však neprichádzal. Keď sa Harry po chvíli, nevedno akej dlhej, odvážil zdvihnúť zrak, v miestnosti bol sám. Nerozumel tomu. Ešte pred chvíľou tu z očí a úst jeho najnenávidenejšieho profesora šľahali hromy, blesky, a odrazu ho tu niet. Kde je? Kam zmizol? A čo má teraz robiť on, Harry? Čakať naňho? Čí má radšej zmiznúť do bezpečia chrabromilskej klubovne a zachrániť si krk? Chrabromil. Triediaci klobúk ho predsa nezaradil do Chrabromilu len kvôli jeho zeleným očiam a jazve na čele. Áno, mal isté pochybnosti a vážne dôvody zaradiť ho aj do Slizolinu, ale... Vždy pri triediacej ceremónii prízvukoval, že Chrabromil je pre odvážnych, statočných, pre tých, čo idú za svojimi snami. A útek zo Snapovej pracovne by bol teda naozaj odvážne riešenie. Vzdychol si, zatvoril oči a odovzdane čakal.