Stál uprostred riaditeľovej pracovne a nechápavo hľadel na kúsok pergamenu v jeho rukách, ktorý mu podával. Tak pre toto si ho dal Dumbledore zavolať? Keď od neho dostal sovou poštou správu, že sa má k nemu ihneď dostaviť, myslel si, že je to naliehavé a očakával čokoľvek, ale toto? Kvôli tomuto musel zanechať vo svojej kancelárii toho arogantného grázla?
Neveriacky civel na kúsok pergamenu. Odrazu zbledol a na jeho tvári sa zračilo prekvapenie a šok, keď spoznal Lilin rukopis.
„O-odkiaľ...to.. máte?" šokovane sa opýtal a ruky sa mu triasli, keď roztvoril pergamen a hľadel na drobné, úhľadné písmo, ktoré tak veľmi dobre poznal. Ešte sa celkom nespamätal z rozčúlenia, ktoré mu pripravil Potter a teraz drží v rukách list od jeho matky? To čo je za podivná hra osudu? Kto si z neho takto kruto strieľa?
„Lily mi ho dala tesne pred smrťou, ale dôrazne ma požiadala, aby som ti ho odovzdal iba v naozaj nevyhnutnom prípade. Ale veď čítaj, potom určite mnoho vecí pochopíš."
Pozrel na riaditeľa pohľadom, ktorý vyjadroval túžbu, že by si ten list rád prečítal osamote. No riaditeľ s úsmevom pokrútil hlavou, nuž si s povzdychom sadol do mäkkého kresla pri kozube, na ktorom driemal Dumbledorov Fénix Félix, trasúcimi rukami roztvoril pergamen a čítal.
Drahý Severus,
Píšem Ti tento list s vedomím, že Voldemort nás chce zabiť kvôli Harrymu a on sa nezastaví pred ničím. V čase, keď tento list čítaš, sme už dávno mŕtvi. Dúfam však, že moja obeť nebola zbytočná, Harry prežil a je v poriadku.
Severus, musím Ti prezradiť veľké tajomstvo. Harry je Tvoj syn. Áno, Tvoj. V žiadnom prípade nie Jamesov. Keď som zistila, že s Tebou čakám dieťa, bola som v šoku, ale zároveň veľmi šťastná. Nikdy som neoľutovala, že som vtedy Jamesa podviedla. To dieťa malo byť poslednou, a vlastne jedinou pamiatkou na Teba, kedže už vtedy som bola rozhodnutá, že to stretnutie u Teba bolo naše posledné a musela som sa odstrihnúť. Asi sa pýtaš, prečo som sa aj po tom všetkom nakoniec vydala za Jamesa. Severus, prepáč mi to, ale bola som zbabelá. Viem, že si vtedy veľmi trpel, určite viac ako ja, ale bála som sa. Bol si príliš blízky Voldemortovi a nevedela som, čo môžem do budúcna očakávať... Uprednostnila som pohodlie a zázemie pred láskou. No a potom sa mi to asi vrátilo v podobe tej nešťastnej veštby. To bol trest za to, ako som Ti ublížila. Je mi to veľmi ľúto...
Prepáč, že som Ti to nepovedala osobne, ale bolo to pre Tvoju bezpečnosť. James sa to nikdy nesmie dozvedieť. Veľmi dobre vieš, aký je prchký a krutý (sám si to neraz zažil na Rokforte na vlastnej koži...) A ešte je tu Voldemort. Ak by sa dopočul, že Ty si Harryho otec, zabil by aj Teba.
Okrem Teba pozná toto tajomstvo jediný človek, ktorý si ho, rovnako ako ja, vezme do hrobu.
Prosím, ak ešte nie je neskoro, dávaj na Harryho pozor. Skúste si nájsť k sebe cestu. Asi teraz nebude pre Teba jednoduché žiť s vedomím, že si jeho otec, a že si sa to musel dozvedieť takýmto spôsobom, ale skús ma pochopiť. Aj napriek všetkým snahám som na Teba nikdy nezabudla.
S láskou, Lily
Dočítal. Cítil, ako sa s ním zatočil celý svet. Celý doterajší život sa mu rúcal ako domček z kariet. Srdce mu bilo až niekde v krku. Čítal ten list znova a znova, snažiac sa stráviť to, čo tam bolo čierne na bielom, napísané rukou ženy, ktorú kedysi neskutočne miloval. To predsa nemôže byť pravda! Civel do prázdna, neschopný slova, a snažil sa triezvo uvažovať. Lily by si predsa z neho nikdy nevystrelila takýmto spôsobom. James, áno, ten bol na to macher. Ale Lily? Tá bola anjel, s tými jej prenikavými zelenými očami a smutným, nesmelým úsmevom.
YOU ARE READING
Keď láska bolí... ✓
FanfictionMedzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká čiara. Ako sa zachovať, keď dvaja ľudia, ktorí sa z duše nenávidia, zistia, že majú toho spoločného viac ako si myslia? Odhalené tajomstvo minulosti, ktoré malo ostať skryté, im obráti život hore nohami a ich...