Keď láska bolí... ✓

40. Pravda o diadéme

Harry utekal do Veľkej siene a absolútne ignoroval všetky šokované výkriky na jeho adresu či vydesené pohľady. Bolo mu to momentálne jedno. Musel nájsť Rona a Hermionu. A potom zájsť za Sivou dámou.

Veľká sieň bola plná ospalých študentov, nasilu vytiahnutých z postelí, v županoch či cestovných plášťoch odetých na pyžamách a značne vydesených. Zovšadiaľ sa ozývali bojazlivé i vzrušené hlasy a špekulácie o tom, čo sa muselo stať keď ich takto neskoro zobudili a dali zvolať. Sem-tam zaznelo aj Harryho meno, no sám tomu nevenoval pozornosť.

Očami mapoval situáciu v sieni. Carrowovcov nebolo nikde vidieť, čo pokladal za dobrý znak, lebo to znamenalo, že stále hľadajú Snapa. To im ešte nejaký čas potrvá a on získa náskok. Hoci si to nechcel nahlas priznať, v hlave sa mu ozýval slabý hlások, že v momentálnej situácii Carrowovci preňho nepredstavujú smrteľné nebezpečenstvo. Jeho hrozba má meno Voldemort. Snáď získa dostatok času na to, čo musí urobiť.

Pred študentov predstúpila profesorka McGonagallová a v sieni sa okamžite rozhostilo ticho. Všetky oči sa upierali na ňu a čakali, kedy sa ujme slova.

„Hrad je v nebezpečenstve. Ten-Čo-Ho-Netreba-Menovať na nás o chvíľu zaútočí." Sieňou sa ozvali vydesené výkriky, no profesorka ich ignorovala a pokračovala ďalej. „Nemáte sa čoho báť. Odvedieme vás do bezpečia. Evakuovať budeme postupne, po fakultách. Prefekti zoradia svoju fakultu a odvedú zverencov na určené miesto. Ale ak by mal niekto z plnoletých študentov, zdôrazňujem plnoletých, záujem zostať a bojovať, nebudeme vám v tom brániť.

Ozval sa slabý potlesk a nadšené výkriky z radov starších študentov. No Harry takmer nič z toho nevnímal, zakrádal sa popri stene a jeho oči blúdili po chrabromilskom stole.

„Okolo hradu sme už zabezpečili ochranu," pokračovala profesorka McGonagallová. „Ale nevieme ako dlho vydrží. Preto vás dôrazne žiadam, aby ste sa nezdržovali a robili iba to, čo vám prefekti povedia. Nemáme veľa času, nesmieme premárniť ani sekundu. Prefekti, príďte ku mne dopredu, prosím."

Miestnosť odrazu preťal vysoký a chladný hlas. Zdalo sa, že vychádza zo samotných stien. Spôsoboval muky a bol tak odporne syčivý a intenzívny, že väčšina študentov si zapchávala uši a tí ostatní sa len vydesene obzerali. Harryho jazva v tú chvíľu takmer explodovala. Ledva sa udržal na nohách.

„Viem, že sa chystáte bojovať. No proti mne vyhrať nemôžete. Zachráňte si životy. Ja vás nechcem zabiť. Čarodejnícka krv je vzácna. Vydajte mi Harryho Pottera. Viem, že je tu. Dajte mi ho a ušetrím vaše životy. Dajte mi Harryho Pottera a dobre sa vám odmením. Máte čas do polnoci. Potom bez milosti zaútočím."

Nastalo ticho. Všetky hlavy sa otáčali, všetky oči našli Harryho a ten tam stál ako soľný stĺp, triasol sa na celom tele, neschopný pohybu. Pripadal si ako nejaká muklovská celebrita v tieni reflektorov.

„Pozrite sa, tam je!" ozval sa odrazu hlas od slizolinského stola a Harry v ňom spoznal Pansy Parkinsonovú. Harryho sa zmocnil strach. Nestihol však ani zareagovať, keď sa zoči-voči Slizolinčanom postavili najprv Chrabromilčania, ku ktorým sa pridali aj Bystrohlavčania a Bifľomorčania. Vytvorili tak živú reťaz, čím dali jasne najavo svoju oddanosť a odhodlanie chrániť Harryho vlastným telom. Harry akoby skamenel. Od dojatia mu zvlhli oči a v tej istej chvíli pochopil, že hoci o ňom Prorok za posledný rok popísal kadejaké veci, dôveru ľudí nestratil. Napriek všetkým nezmyslom a klamstvám, ktoré sa im Denný prorok neustále snažil servírovať, Harry Potter je pre nich hrdina.

„Ďakujem, slečna Parkinsonová," pokračovala profesorka McGonagallová, na tvári stopy dojatia. „Vy odídete zo siene ako prvá. Nasledujte pána Filcha. A ostatní z vašej fakulty pôjdu za vami. Bystrohlavčania, teraz vy," prikázala, keď aj posledný Slizolinčan opustil sieň. „Potom bude nasledovať Bifľomor a nakoniec Chrabromil."