Keď láska bolí... ✓

47. Tajomstvo mysľomisy 3 (Za chyby sa platí)

V hostinci U kančej hlavy sedel neznámy muž. Dlhé tmavohnedé vlasy mu voľne splývali na plecia, a v zelených očiach sa mu zračila únava. Pred sebou mal nedopitú fľašu whisky a otvorené najnovšie vydanie Denného proroka. Neustále sa obzeral k dverám a mračil sa. Zjavne na niekoho čakal, a ten dotyčný meškal.

Harry toho muža nepoznal, nikdy predtým ho nevidel, no niečo v jeho vystupovaní, mimike, spôsobe akým sa mračil mu bolo desivo známe. Vtedy to pochopil. Je to otcova spomienka, musí to byť on. Všehodžús. Prekvapene zažmurkal a sledoval muža ďalej.

Vo chvíli, keď sa chcel Severus nahnevane pobrať preč, prebehla cez bar postava odetá v pestrofarebných nesúrodých šatách, tak nevhodne zladených a skombinovaných, že Severus si znechutene odfrkol. Stelesnenie chaosu, pomyslel si Harry a spolu s otcom na to zjavenie nechápavo civel. Po chvíli mu došlo kto to je a užasnuto vyvalil oči. Otec sa už medzitým postavil na odchod a obliekal si kabát. No niečo ho zastavilo a zabránilo mu odísť.

Zhora sa ozval hlas, pri ktorom spozornel. Namiesto toho aby opustil hostinec, pobral sa hore. Harry v tom hlase spoznal Albusa Dumbledora.

Severus vystúpil po schodoch a zastavil pred izbou, z ktorej sa ten hlas ozýval. No okrem Dumbledora tam bol ešte niekto, koho po hlase nepoznal. Keby Harry nevedel, kto sa za tými dverami nachádzal, asi by mu dlho trvalo, aby v tom hlase spoznal profesorku Trelawneyovú. Podľa toho čo zachytil, bola na pracovnom pohovore u Dumbledora. Odrazu sa jeden hlas zmenil, zhrubol a predniesol niečo, pri čom Harrymu tuhla krv v žilách, keďže to pred časom počul aj sám.

„Blíži sa ten, kto bude mať moc zvíťaziť nad Temným pánom...narodený tým, ktorí sa mu tri razy vzopreli, narodený, keď siedmy mesiac pohasína..."

Odrazu bolo počuť kroky a než sa Harry nazdal, Snapa niekto prudko odtisol a začal kričať. Harry v ňom spoznal Aberfortha Dumbledora.

„Čo tu robíš, ty všivák? Špehuješ? Kto vlastne si?" zrúkol a rozrazil dvere, ťahajúc Snapa za Dumbledorom.

„Albus, máte neželanú návštevu... Tento tu načúval za dverami."

„To nie je pravda... Ja... pomýlil som si smer... Naozaj," bľabotal prekvapený Severus, no keď pohliadol Dumbledorovi do očí, premkol ho strach. Starec ho spoznal.

„No to určite," odfrkol si barman. „Zmizni a už sa tu viac neukazuj!"

Prv, než sa opäť zavreli dvere a Snape bol vyhodený, Harry postrehol na Dumbledorovej tvári výraz prekvapenia i sklamania zároveň. Aj on pochopil, že Dumbledore ho spoznal.

„Pane, tá veštkyňa jasne povedala, že na konci júla sa narodí rodičom, ktorí sa vám trikrát vzopreli, chlapec, ktorý bude mať tú moc, že vás porazí."

„Ďakujem, Severus, za tvoju informáciu ťa odmena neminie."

Voldemort nevyzeral, že by bol tou informáciou prekvapený, tobôž znepokojený. Uprene, s kamenným výrazom hľadel Severusovi priamo do očí. Severus mierne zbledol, keď pochopil zámery Temného pána, ale pohľad nesklopil. Vydržal. Legillimenciu ustál s kamennou tvárou, bez náznaku akejkoľvek emócie.

„Pane, ale to ešte nič nemusí znamenať," odvážil sa prehovoriť po dlhšej chvíli. „Nie je dôvod na obavy..."

„Ja sa nebojím!" zahrmel Voldemort a Severus sa inštinktívne prikrčil. Voldemort to gesto postrehol, pobavene sa uškrnul a pokynul Severusovi aby ho nasledoval.

Zaviedol ho do jednej z pivničných miestností vo svojom sídle a ukázal na mladý manželský pár v rohu miestnosti. Podľa odevu zrejme muklovia. Sedeli v kúte na starej, moľami prežratej deke a triasli sa od strachu. Žena sa tisla k svojmu manželovi a z očí jej tiekli slzy. Prosím, pustite nás, nič sme vám neurobili, nemo prosili jej oči.