Keď láska bolí... ✓

19. Víťazstvá a prehry

Vo štvrtok ráno sa Harry zobudil do krásneho slnečného dňa. S pocitom, že má konečne po skúškach a môže oddychovať, sa mu vstávalo oveľa ľahšie ako inokedy.

Aj vo Veľkej sieni bolo živšie ako za posledných pár dní. MLOKy už skončili, aj väčšina šiestakov už mala po skúškach, a piataci mali pred sebou posledný deň VČÚ.

Harry s Ronom si plánovali zaslúžené voľno užiť, no neodvážili sa plánovať pred Hermionou a Ginny, ktoré ešte čakali posledné skúšky. Hermiona sa pri raňajkách takmer zosypala, že cez noc všetko zabudla a staroveké runy určite neurobí, a Ron musel vynaložiť veľa úsilia, aby ju upokojil a presvedčil, že to nie je pravda. Naopak, Ginny sedela ticho ako päť peňazí. Podobne ako Harry pred niekoľkými dňami, ani ona nemala veľkú chuť do jedla.

„Ginny, zlatko, čo sa stalo?" ustarostene sa pýtal Harry. Ginny, vždy nespútaná a veselá, teraz pôsobila ako duchom neprítomná a sedela ako odsúdenec pred popravou.

„Ja... Neviem... Mám strach, dnes mám elixíry." povedala ticho a v očiach sa jej leskli slzy. Harryho to zarazilo. Ginny nikdy neplakala. Primkol sa k nej bližšie, jednou rukou ju objal a druhou rukou ju chytil za ruku. Ginny sa ani nepohla a naďalej bez záujmu civela na tanier pred sebou. Harry jej vzal tvár do dlaní, aby hľadela naňho, a povzbudivo sa na ňu usmial.

„Zlatko, chápem tvoj strach, ale najesť sa musíš..." láskavo jej povedal. „Ešte mám v živej pamäti, ako si o tom nedávno ty presviedčala mňa... Zabudla si?"

Ginny sa unavene usmiala a pokrútila hlavou. Veľmi dobre si na to pamätala, nebolo to predsa tak dávno, iba pred niekoľkými dňami, no jej to pripadalo ako pred mesiacom. Za tých pár dní sa už cítila taká neskutočne vyčerpaná, že už mlela z posledného. Už aby bolo po skúškach, hovorila si vždy, keď sa jej neskutočne chcelo spať, no napriek tomu sa musela prinútiť a učiť sa dlho do noci. Závidela Harrymu, že už má voľno, no veľmi dobre vedela, že to jeho voľno bolo tvrdo vybojované a Harry musel zvládnuť oveľa viac ako ona, ktorá nebola ani deň v bezvedomí a všetko si v škole poctivo odsedela a natrénovala, zatiaľ čo Harry, oslabený po bezvedomí a horúčke sa musel priamo vrhnúť do víru študijných povinností...

„Tak, prosím ťa, niečo zjedz, aby si mala energiu," starostlivo sa jej prihováral a nežne jej hľadel do očí. Natrel jej hrianku s maslom, podal vajíčko a slaninku.

„No dobre," vzdychla si, „tak teda niečo do seba skúsim dostať."

„A vieš čo?" sprisahanecky sa uškrnul Harry a sklonil sa k nej. „Toto ťa snáď dostatočne povzbudí."

A na jej veľké prekvapenie jej venoval jej dlhý bozk.

„Ľúbim ťa," zašepkal jej do ucha a pohladil po tvári. „Drž sa, určite to zvládneš..."

„Aj ja teba, Harry. A... ďakujem za všetko."

Dopoludnie strávili Harry a Ron s povolením profesorky McGonagallovej lietaním po metlobalovom štadióne a poobede sa rozhodli čakanie na Hermionu a Ginny krátiť partičkami čarodejníckeho šachu.

Harry však nemal pri Ronovi šancu. Keď už prehrával asi piatu hru a znechutený to takmer vzdal, z pochmúrnych myšlienok ho prebral Ginnin hlas.

„Harry!" volala už od portrétu Tučnej panej, „zvládla som to! Posledná skúška za mnou!"

Ginny žiarila. Už to bol úplne iný človek ako tá troska pri raňajkách. Napätie z nej opadlo a bola to opäť tá stará Ginny, bláznivá a nespútaná, s iskrou v očiach.