Keď láska bolí... ✓

39. Začiatok konca

Zakrádali sa po chodbách hradu ako zlodeji, pod rúškom tmy a ukrytí pod neviditeľným plášťom, hoci nikde na okolí nebolo ani živej duše. Nečudo, študenti boli dávno vo svojich spálňach a profesori už takisto oddychovali vo svojich komnatách. Nepríjemný pocit však Harryho neopúšťal ani po tom, čo tak nečakane znehybnil svojho otca.

Keď schádzali dolu schodmi k Veľkej sieni, na poslednom schode ich takmer zvalcoval Amycus Carrow. Rútil sa dolu ako zmyslov zbavený (Harry by sa bol stavil, že prišiel z Bystrohlavskej veže), na tvári pohľad vraha a zdalo sa, že niekoho hľadá. Prv, ako sa stihol Harry opýtať Luny kadiaľ ďalej pokračovať, na chodbe sa ako duch objavila profesorka McGonagallová.

„Profesor Carrow," Minerva McGonagallová vyzerala byť naozaj prekvapená tým, že tam niekoho vidí." „Čo tu robíte v takúto hodinu? Pokiaľ viem, nemáte tu dozor."

Amycus jej otázku buď nepočul, alebo zámerne prepočul.

„Nevideli ste Snapa?" oboril sa na ňu namiesto odpovede.

„Nie," pokrútila hlavou. „Nie je u seba?"

„Keby tam bol, tak by som sa vás asi nepýtal, vy hlupaňa," odvrkol Carrow.

„Prečo ho hľadáte? Nepočká to do rána?"

„Nie, nepočká," odvrkol Carrow, zjavne nervózny, že namiesto Snapa musel natrafiť práve na tú bosorku. „Zavolal Temného pána, že má Pottera," zrúkol. „Doparoma, kde len môže byť? Ten blázon si odíde bohviekam, nikto nevie kam a náhodou sa mu do cesty pripletie Potter?!" mrmlal si popod nos.

„Pottera?" krútila nechápavo hlavou profesorka McGonagallová. „Čo by tu ten robil?"

„Ja neviem," vyštekol Amycus. „Temný pán povedal, že sem môže prísť a poveril nás sledovaním hradu. Pred chvíľou som cítil pálenie znamenia, takže ho asi chytil."

McGonagallová zalapala po dychu a chytila sa za srdce. Pomaly jej začal dochádzať význam Amycusových slov.

Harry Potter je v hrade a oni ho chytili? To nie...

„Takže ak viete, kde sa Severus alebo Potter nachádzajú, vo vašom vlastnom záujme..." vrčal a mieril na McGonagallovú prútikom. No tá ho nenechala dohovoriť a skočila mu do reči.

„Neviem kde sú," povedala pevným a odhodlaným hlasom. „A verte tomu, že aj keby som to vedela, tak vy a vaša sestra budete tí poslední, komu by som to prezradila."

Harry pri týchto slovách pocítil neskutočný príval citov voči McGonagallovej. Zastala sa ho. Nezradila by ho... Zrazu si uvedomil ako ju má rád.

„Čo ste to povedali?" Carrow celý očervenel a od zlosti namieril na ňu prútik. „Vy ste tu obyčajná nula. Teraz tu velíme my. A buď nás podporíte, alebo..."

Nestihol dokončiť, lebo odrazu sa do ticha chodby ozvalo hlasné „Expeliarmus!" a súčasne „Ani hnúť!" a Carrowovi, ktorého omráčilo a odhodilo dozadu k najbližšej stene, vyletel prútik z ruky a letel Harryho smerom. Profesorka McGonagallová nechápavo krútila hlavou. Keby niet toho letiaceho prútika, tak by netušila, odkiaľ tie zaklínadlá leteli, ale aj tak... Kto ich vyslovil? Prečo ho nevidno? Odrazu si Harry zložil plášť a ona zalapala po dychu a takmer omdlela.

„Potter... Tak je to.. pravda. Ste na hrade," snažila sa spamätať. No skôr než stihla pokračovať a vynadať mu, aká to bolo od neho nehorázna nezodpovednosť sa tu ukázať, Harry jej skočil do reči.

„Pani profesorka, Voldemort je na ceste sem."

„Č-čože?" Minerva sa pri vyslovení Voldemortovho mena strhla, ale nestratila duchaprítomnosť.