Keď láska bolí... ✓

17. Nervy na dranc

Na druhý deň ráno bol Harry odhodlaný za otcom zájsť a ospravedlniť sa. Aké však bolo jeho sklamanie, keď ho pri raňajkách vo Veľkej sieni nevidel a ani počas vyučovania ho nikde nezastihol. V ten deň elixíry nemali, nechcel vzbudzovať zbytočné podozrenie tým, že sa za ním vyberie len tak, ale po večeri, na ktorej sa otec tiež neobjavil, už nedokázal vydržať a zamieril si to priamo do žalárov.

Srdce mu bilo ako splašené keď sa zakrádal po chodbách v neviditeľnom plášti. Nikdy by si nebol pomyslel, že sem raz pôjde dobrovoľne... Toto keby niekto vedel, myslel by si, že sa zbláznil.

Keď prišiel pred dvere Snapovej kancelárie, plášť si nezložil. Mal tušenie, že ak by ho otec uvidel, neotvorí mu. Napol uši, chvíľku pozorne načúval, no dnu bolo úplne ticho. Žiadny pohyb ani zvuk. Napriek tomu zaklopal. Po chvíli si sklamane uvedomil, že tam asi naozaj nikto nie je. Ale kde teda môže byť?

Keby som len vedel kde môže byť.... Či je tu niekde v hrade, alebo...

Tresol sa po hlave a takmer vykríkol. Ja somár, že mi to skôr nenapadlo?!

A utekal naspäť do klubovne. Cestou si plášť schoval do vrecka džínsov. Keď preliezol portrétovou dierou, trielil priamo do spálne, nevšímajúc si začudované pohľady ostatných chrabromilčanov. Otvoril kufor a takmer ho tam celý vyhádzal, kým našiel čo hľadal. Veľký, štvorcový ošúchaný a nepopísaný poskladaný kúsok pergamenu. Záškodnícka mapa. Na prvý pohľad kus starého pergamenu, preňho však mal nevyčísliteľnú hodnotu. Keď mu ho v treťom ročníku darovali Fred s Georgeom, ani netušili, čo mu vlastne dali. Usmial sa. Poklopal naň prútikom a zamrmlal „Slávnostne prisahám, že nič dobré za lubom nemám." Na pergamene sa okamžite objavila mapa Rokfortu a malé čierne bodky ukazovali čo robia jeho obyvatelia. „No, ukáž sa, kde si..." mrmlal si Harry a hľadal bodku s menom Severusa Snapa. Filch s pani Norisovou snorili po chodbách, Ginny bola ešte vo Veľkej sieni na večeri, Dumbledore sa opäť prechádzal po svojej pracovni, a... Bol tam s ním ešte niekto. Severus Snape.

Čo len môže robiť u Dumbledora? pomyslel si Harry, ale aspoň vedel, že otec je v hrade a nevyhýba sa mu. No dnes už za ním nepôjde, musí si napísať tú nešťastnú prácu na elixíry, ak ju chce zajtra odovzdať.

Po tom, čo Harry otca na elixíroch tak ukážkovo vytočil, trval Snape na tom, že Harry musí svoju záverečnú prácu odovzdať v termíne, ako ostatní študenti. To pre Harryho znamenalo niekoľko prebdených nocí navyše, aby prácu na tému Protijedy a Golpalotov tretí zákon stihol napísať včas. Vedel, že nemá zmysel protestovať, sťažovať sa na nespravodlivosť. Tú prácu napíše najlepšie ako vie, aj keby nemal tri dni vôbec spať. Dokáže otcovi, že sa len tak ľahko nevzdá, nech mu bude pod nohy hádzať akékoľvek prekážky. Do piatku ju musí odovzdať. Ale ja ju odovzdám už vo štvrtok, zaťal sa. Vzdychol si a pustil sa do práce.

Harry po návrate z nemocničného krídla nevedel kde mu hlava stojí. Za niekoľko dní musel dohnať zameškané učivo posledných troch týždňov, vypracovať niekoľko záverečných prác a pripraviť sa na skúšky, ktoré sa desivo približovali. Hoci mu Hermiona témy prác priniesla ešte do nemocničného krídla, veľa tam s nimi nepohol, keďže mu chýbali potrebné knihy z knižnice. Harry sa teda po večeroch zatváral do knižnice a študoval tak usilovne, až ho musela knihovníčka, madam Pinceová, odtiaľ vyháňať, aby sa išiel radšej vyspať. No Harry si to nemohol dovoliť. Musel dohnať všetko, čo vďaka svojej nehode zmeškal. Našťastie, väčšina učiteľov bola k nemu zhovievavá a dopriala mu dostatok času na vypracovanie potrebných prác. Ale aj tak mal toho naraz veľa.

S Ginny teraz nemali takmer žiadny voľný čas. Piatakom práve začali skúšky na Vynikajúcu čarodejnícku úroveň a Ginny tak trávila celé dni buď na skúškach, alebo sa neskoro do noci učila. Keďže posledné týždne trávila veľa času pri Harrym v nemocničnom krídle, dosť sa jej to teraz nakopilo. Stretávali sa väčšinou neskoro večer v klubovni, kde si aj napriek množstvu povinností ukoristili pár pekných chvíľok pre seba a Ginny Harrymu podrobne referovala ako si počínala na skúškach.