Keď láska bolí... ✓

16. Opäť medzi svojimi

O chvíľu bolo počuť na chodbe kroky.

„Dobré ráno, Seve...." vošla do miestnosti madam Pomfreyová, prekvapená, že vidí Severusa Snapa sedieť pri Harryho posteli, no zamrzla uprostred vety, keď zbadala Harryho, čulého ako rybička.

„Pán Potter!," šokovane zvolala a usmiala sa, „vy ste sa nám už prebrali? Severus, a vy mi neprídete nič povedať?" vyčítavo sa pozrela na profesora elixírov.

Severus sa zatváril dotknuto. „Poppy, nie je dlho hore a najprv som sa s ním chcel pozhovárať ja. Je na tom niečo zlé?"

Madam Pomfreyovej sa zračil v očiach údiv a zmätok. „Však dobre, ale mohli ste ma informovať..." mrmlala.

„Harry, máte nejaké bolesti? obrátila sa k Harrymu.

„Áno, trochu ma ešte bolia rebrá."

„Ruka je v poriadku?"

„Neviem, asi áno, necítim v nej žiadnu bolesť."

„Ukážte," opatrne zložila Harrymu dlahu a ruku jemne stláčala. „Bolí vás niečo?"

„Nie."

„Tak to je dobre. Ale ešte si vás tu budeme musieť pár dní nechať na pozorovanie. Len vás, pre Merlina, prosím, už nám tu nezaspávajte ako Chlpáčik pri hudbe. Už ste nás vyľakali dosť."

„Pokúsim sa," zamrmlal Harry.

„Madam Pomfreyová?" zavolal na odchádzajúcu liečiteľku. „Mohol by som dostať niečo jesť? Umieram od hladu..."

Keď sa Harry prebral, madam Pomfreyová vydala zákaz návštev. Obávala sa, že by sa mohla zopakovať situácia spred necelého týždňa, keď Harryho organizmus, oslabený z bezvedomia, nezvládol nápor návštev. Harry bol s jej rozhodnutím spokojný, pretože teraz potreboval pokoj a posledné, po čom túžil, bolo odpovedať na milión otázok o tom ako sa cíti. Zákaz, na Harryho prosbu, neplatil pre Ginny, Rona a Hermionu.

Ginny sa za Harrym dovalila ešte v ten deň ráno, pred vyučovaním, ako sa po raňajkách od Snapa dozvedela, že sa prebral. Snape jej to potichu povedal pri odchode z Veľkej siene. Nevedela prečo, no od istého času – trestu s Harrym – mala pocit, že sa k nej Snape správa milšie. Netušila prečo, bola z toho zmätená, myslela si, že kvôli tej eseji ju potrestá ešte viac.

Vletela do miestnosti ako víchor, preletela popri prekvapenej madam Pomfreyovej a ihneď sa vrhla na Harryho a uštedrila mu vášnivý bozk. Harry iba zalapal po dychu. „Ginny!" slastne vydýchol.

„No konečne, Harry. Už som si myslela, že sa nezobudíš... Bála som sa o teba." vzlykala a silno ho objala.

„Au, moje rebrá, Ginny!" zastonal Harry.

„Och, prepáč, zabudla som..."

Harry sa na ňu nevedel vynadívať. Takmer sa mu nechcelo veriť, že naposledy ju videl pred 3 týždňami na zápase. Mlčky sa na ňu díval a nevedel sa jej nabažiť. Po chvíli madam Pomfreyová pochopila, že je tam navyše a diskrétne sa vzdialila. To sa už Harry neovládol a oplatil Ginny jej bozk. Takmer potom zmeškala na elixíry.

Po vyučovaní sa zastavila opäť a presedela pri jeho posteli až do večera. Dosť podrobne mu vyrozprávala, čo sa odohralo od jeho pádu z metly. Ako všetci šokovane vykríkli keď sa rútil dolu, a ona sa za ním vrhla, no nestihla mu už pomôcť, Dumbledore sa pokúšal nejakým kúzlom spomaliť jeho pád, a ako padol na zem a v ruke zvieral zlatú strelu. Chrabromil vyhral zaslúžene, no za takýchto okolností sa nikto nedokázal radovať z víťazstva. Ako ho potom odviezli do nemocničného krídla, a ona pri ňom presedela každú voľnú chvíľu, prihovárala sa mu, no bezvýsledne. Ani v klubovni to nebolo bohviečo. Všetci boli mĺkvi, nikto nemal chuť oslavovať, keď Harry ležal v takom vážnom stave v nemocničnom krídle.