Keď láska bolí... ✓

34. Obavy Temného pána

Bolo to ako v zlom sne. Harry mal pocit, že sa ocitol v neustále sa opakujúcej a nikdy nekončiacej nočnej more.

Celé telo ho pálilo a cítil sa ako v ohni. A vedel, že nie je sám. Všetci traja vyzerali, akoby práve unikli z horiaceho domu. Oblečenie mali obhorené a telo samú popáleninu. A aby toho nebolo málo, práve sedeli na chrbte draka a leteli bohviekam.

Prečo musia mať neustále takú smolu? Alebo to bude tým, že každý ich doterajší plán bol natoľko šialený, že bol odsúdený na neúspech skôr, než ho zrealizovali? Pravda, vždy získali to, čo potrebovali, ale za akú cenu.... Hermiona tvrdila, že to nemôže vyjsť. Mýlila sa. Vyšlo to, hoci nie podľa ich plánu. Ale aký bol vlastne ich plán? Získať horcrux. To, ako z banky potom odídu, predsa nikdy neplánovali. Čo na tom, že svojim vniknutím a lúpežou zalarmovali celú Gringottbanku a snáď postavili na nohy aj polovicu Ministerstva mágie, ktoré teraz na Harryho možno vypísalo aj vyššiu odmenu, a svojim veľkolepým útekom na drakovi zdemolovali polovicu banky? Horcrux získali. O to predsa celý čas išlo, no nie?

Akurát že ho zase nemajú čím zničiť, lebo ten prekliaty Griphook im meč vzal uprostred horúceho pekla v ktorom sa ocitli, a bande raráškov, ktorí ich chceli lapiť, unikli len o vlások vďaka Harryho duchaprítomnosti a nápadu odviazať draka.

Drak letel ponad Londýn a krajina sa im strácala priamo pred očami. Hoci Harrymu vyvstávala v mysli neodbytná otázka, ako sa dostanú dole z dračieho chrbta, teraz sa na to nemal silu myslieť. Bol unavený a bolela ho hlava. Studený vietor upokojoval jeho spálenú pokožku plnú pľuzgierov, takže sa čoskoro cítil oveľa lepšie a vrátilo sa mu triezve uvažovanie.

Naozaj neveril, že sa im odtiaľ podarí ujsť. Zaklínadlá gemino a flagrante použili na ochranu trezora dômyselne. Každá vec, ktorej sa dotkli – hoci len nechtiac a minimálne – sa znásobila a pálila, takže o chvíľu boli až po krk v hromade kopiaceho sa žeravého zlata a striebra. Trezor Lestrangeovcov bol totiž preplnený pokladmi od výmyslu sveta (zlatými mincami, čašami, elixírmi, kópiou Chrabromilovho meča a rôznymi inými vecami, ktoré Harry dovtedy nevidel) a tak bolo nemožné ničoho sa nedotknúť. Keby sa neotvorili tie prekliate dvere a ich nevyniesla rastúca žeravá lavína na chodbu, tak tam istotne zahynú, pochovaní zaživa.

Na toto ich Griphook nepripravil. Je možné, aby o tom ani on predtým nevedel? Že by tieto zaklínadlá použili až dodatočne, po jeho úteku? Harry už nevedel, čo si myslieť a čomu veriť. Už nemal šajnu, kde je pravda. Bol si istý iba tým, že ich Griphook surovo využil. Áno, pomohol im dostať sa do trezoru, tak ako sľúbil, ale keď išlo do najtuhšieho, meč im vzal a zbabelo ušiel, označiac ich za zlodejov a zo seba urobil obeť. Akoby vôbec neveril, že Harry svoju časť dohody splní. No ak mal byť Harry úprimný, ani on nehral celkom fér hru a tiež mu chcel trochu prejsť cez rozum...

Leteli už dosť dlho a Harry už nemal potuchy, kde sa vlastne nachádzajú a či sú ešte vôbec v Anglicku. Odrazu sa mu zazdalo, že ho pichlo v jazve. Inštinktívne siahol do pravého vrecka bundy a kontroloval, či bifľomorovej šálku ešte stále má. Slnko už bolo vysoko na oblohe a jemu bolo horúco, no bál sa vyzliecť, aby mu šálka náhodou nevypadla.

Ako dlho potrvá, kým Bellatrix zistí, že sa vlámali do jej trezoru? Ako rýchlo prídu na to, že zmizlo to, o čo sa tak bála? Malá, na pohľad ničím nevýrazná šálka? Oznámi to Bellatrix Voldemortovi? Alebo to bude tajiť kým to bude možné? A keď Voldemort zistí, že Harry ukradol šálku, ako dlho mu potrvá, kým zistí, že Harry ide po horcruxoch?

Drak odrazu začal klesať a Harry pod sebou uvidel veľkú lesklú hladinu akéhosi jazera, kúpajúcu sa v lúčoch popoludňajšieho slnka. Asi sa chce napiť, prebleslo mu hlavou. Teraz majú šancu ujsť.