Keď láska bolí... ✓

7. Ticho pred búrkou

Nasledujúce týždne sa Harrymu neskutočne vliekli. Šiestakom naváľali toľko úloh, že už takmer nemali žiadny voľný čas a Harryho spoločné chvíle s Hermionou sa obmedzili výlučne na písanie si domácich úloh, precvičovanie zaklínadiel a štúdia. Na voľné večery mohol opäť zabudnúť a na víkendové prechádzky po areáli školy im neostával ani čas, ani energia.

Jediné, čo ho ako-tak držalo nad vodou, bol metlobal. Na tréningy si ako kapitán tímu jednoducho musel nájsť čas. Aj keď bolo veľmi ťažké zladiť rozvrhy všetkých členov tímu, trénovali tak často, ako sa len dalo. Či pršalo, či snežilo, alebo mrzlo až mráz zachádzal pod nechty. Pri tréningoch si zakaždým dokonale vyčistil hlavu a dokázal čeliť všetkým problémom so vztýčenou hlavou.

Na elixíroch bolo všetko ako doposiaľ, Harry sa síce snažil, ale uznania sa mu nedostávalo. No aspoň nebol tak často terčom Snapových posmeškov. Tie si teraz delil medzi neho, Rona a Nevilla. (Na rozdiel od Harryho, Ron a Neville to brali trošku osobne a Neville sa po jednej zvlášť nepríjemnej hodine takmer zrútil, až skončil v nemocničnom krídle.) Po škole už nezostával, čo ho úprimne šokovalo, pretože nemohol uveriť, že Snape tú jeho bezočivosť vybaví iba dvomi trestami.

Hoci Harrymu odpadli tresty u Snapa – za čo bol inak nesmierne vďačný – pribudli mu súkromné hodiny u Dumbledora, ktorý sa rozhodol mu za každú cenu sprostredkovať dostupné spomienky na Toma Riddla, či ako sa sám neskôr nazval, Lorda Voldemorta. Hoci to boli veľmi zaujímavé a dôležité stretnutia, lebo veľa vypovedali o Voldemortovi, jeho myslení a konaní, ukrajovali mu z voľného času, ktorého už mal beztak žalostne málo, a najviac tým trpela Hermiona.

Vianoce boli predo dvermi a Harry už zúfalo túžil po niekoľkých dňoch voľna a prechádzkach po zasneženej prírode. Na Vianoce odchádzali do Brlohu, tak sa tešil na zmenu prostredia a na rodinnú atmosféru u Weasleyovcov. Vždy sa u nich cítil veľmi dobre, ako doma, dúfal, že tomu nebude inak ani tentoraz.

Vianočné sviatky naozaj dopadli nad Harryho očakávania. Nálada v dome bola výborná, zatieňovala ju iba neustála zaneprázdnenosť pána Weasleyho a prítomnosť Fleur, Billovej snúbenice, ktorá všetkým tak trošku prekážala. Vianočné ráno sa nieslo v príjemnom duchu prekvapení. V toľko darčekov, čo Harry dostal, ani len nedúfal. Od Dursleyovcov nedostal nikdy nič – nanajvýš staré oblečenie po bratrancovi Dudleym, ktoré mu bolo aj tak veľké, keďže Dudley bol malý vypasený brav – preto ho stále dokázalo prekvapiť a rozcítiť, že od cudzích ľudí vždy dostane viac. Od pani Weasleyovej dostal, ako každý rok, ručne pletený sveter, tentoraz červený, vpredu vyzdobený zlatou strelou a doplnený zlatým šálom, od dvojičiek balíček Vydarených výmyslov Weasleyovcov s upozornením, aby ich v Brlohu radšej neskúšal použiť, od Rona balíček kariet Rachotiacej sedmy, od Ginny balíček cukroviniek z Medových labiek a samopíšuce brko a posledný darček bol od Hermiony – metlobalová skrinku a Parfum plný prekvapení. Pri spomienke na ňu sa smutne usmial a dúfal, že aj ona sa jeho darčeku (malým ružovým náušniciam meniacim tvar podľa nálady nositeľky a brku s večným atramentom) poteší aspoň tak ako on tomu jej. Hermiona mu chýbala, ale pravidelne mu písala a referovala ako sa má na lyžovačke vo Švajčiarsku kam odišla s rodičmi hneď po návrate z Rokfortu. Podľa jej slov je tam nuda, ale Harry ju upodozrieval že to napísala iba preto, aby mu nebolo ľúto že nemôžu byť spolu. Mal kvôli tomu aj mierne výčitky, pretože on sa v Brlohu vďaka Ronovi a dvojičkám vôbec nenudil a boli dni, kedy si na Hermionu spomenul až večer, keď ležal v posteli. Nový rok oslávili bujarou zábavou, keď dvojičky svojimi vybuchujúcimi vynálezmi spolu s Divotvornými delobuchmi doktora Filibustera – čo mali byť akési napodobeniny muklovských ohňostrojov – vydymili a takmer podpálili dom, za čo si od pani Weasleyovej vyslúžili celú spŕšku nadávok a potom museli celý nasledujúci deň čistiť dom bez použitia mágie. Harry s Ronom im chceli pomôcť, ale pani Weasleyová im to nedovolila („Musia sami znášať následky za svoje činy!") a držala pri Fredovi s Georgom stráž celý deň až kým sa dom neleskol čistotou, zatiaľ čo Harry, Ron a Ginny využili nádherné slnečné počasie na metlobal na Weasleyovie trávniku za domom. Keď o pár dní, večer pred odchodom na Rokfort, ležal Harry v posteli, nemohol zaspať. Stále myslel na to, že o pár hodín bude musieť túto pohodu a domáce prostredie opustiť a vrátiť sa do školy napospas Snapovi a jeho ponižovaniu. Uvedomil si, že asi prvýkrát v živote sa nechce vrátiť na Rokfort, že by tu pokojne dokázal žiť natrvalo.... Ešte šťastie, že Ginny a Ron sa vracajú na Rokfort so mnou... bola jeho posledná myšlienka predtým, než upadol do nepokojného spánku.