Keď láska bolí... ✓

47. Tajomstvo mysľomisy 4 (Nie vždy je všetko tak, ako sa zdá)

Opäť sa ocitol v Dumbledorovej kancelárii.

Albus Dumbledore sedel vo svojom kresle, Severus sa nad ním skláňal. V rukách držal Dumbledorovu pravú ruku a mrmlal nejaké zaklínadlá.

„Prečo ste si navliekli ten prekliaty prsteň?" hromžil nad riaditeľovou hlúposťou. „Na tom prsteni bola uvrhnutá taká silná kliatba, že je zázrak, že ste to vôbec prežili!"

„Koľko času mi ostáva?" potichu, takmer nečujne sa opýtal Dumbledore.

„Ťažko povedať. Tá kliatba bola mimoriadne silná. Hoci sa mi ju zatiaľ podarilo uzavrieť do jednej ruky, bude sa šíriť ďalej."

„Koľko?"

„Neviem... Možno rok."

Dumbledore sa namáhavo usmial.

„Má to jednu výhodu."

Snape vytreštil oči.

„Akú výhodu môže mať pomalé umieranie?"

„Hovorím o tom, že ma má Draco Malfoy zabiť. Možno sa mi podarí umrieť skôr a chlapec sa tomu vyhne. Ale ak... ak to bude musieť urobiť... Severus, sľúb mi, že nedopustíš, aby si Draco poškvrnil dušu vraždou."

„A čo mám teda urobiť?"

„Musíš ma zabiť ty."

Ticho. Bolo počuť iba tiché šušťanie fénixovho peria. Severus sa zhlboka nadýchol.

„Myslím, že Temný pán to tak plánuje. Vie, že Draco to nebude schopný urobiť, a pre mňa to má byť skúška, na koho strane v skutočnosti stojím."

„Musíš byť silný Severus. Nedaj Voldemortovi ani najmenšiu šancu na pochybnosti. Musíš byť v rozhodujúcej chvíli presvedčivý."

Severus slabo prikývol.

„A ešte mi sľúb jednu vec. Keď sa po mojej smrti dostane škola do Voldemortových rúk, urob všetko, čo bude v tvojich silách, aby si ochránil študentov Rokfortu. Mám tvoje slovo, Severus?"

„Áno, pane. Urobím všetko, aby boli študenti v bezpečí."

***

Severus sa prechádzal po tmavom areáli školy. Zodvihol hlavu a nad Astronomickou vežou zbadal svietiť jasnú zelenú lebku. Okamžite sa tam rozbehol, berúc viac schodov naraz. Rozrazil dvere a zachvel sa. Videl Draca, bledého a vystrašeného, so skloneným prútikom, Bellu, nervóznu a nahnevanú a... Dumbledora takmer zošuchnutého na zemi.

„Severus... Prosím..." prosil ho, aby mu pomohol a skoncoval s jeho životom. Zdvihol prútik a nadýchol sa.

„Odpusť, Harry, za toto ma budeš nenávidieť," zamrmlal a oveľa hlasnejšie vyslovil tie dve smrtiace slová. „Avada Kedavra!"

Harry ešte sledoval otcov útek spolu s Dracom a Bellou, svoj súboj s otcom, to, ako sa odmiestnil, aby mohol podať Voldemortovi dobrú správu. Albus Dumbledore je mŕtvy.

***

Severus sedí vo svojom riaditeľskom kresle s hlavou v dlaniach ako kôpka nešťastia.

„Už nevládzem... Dumbledore, čo ste mi to urobili? Harry ma nenávidí, je presvedčený o tom že som vás i jeho zradil, a ja mu to nemám ako vyvrátiť, Temný pán ma poveruje všetkým, čo sa týka chytenia Harryho.. Čo mám robiť? Už sa nevládzem pretvarovať a hrať úlohu oddaného služobníka Temného pána. Nevládzem... Raz sa pozabudnem a nevyčistím si myseľ a... to bude môj i Harryho koniec. A zároveň koniec Rokfortu."