Keď láska bolí... ✓

20. Horcrux

Keď sa o niekoľko hodín primiestnili do Rokvillu, bola už hlboká tma. Harry sa triasol ako osika. Jednou rukou podopieral Dumbledora, ktorý ledva stál na nohách a triasol sa, a voľnou rukou sa snažil vyslobodiť prútik z vrecka premočených nohavíc..

„Harryyy," sotva počuteľne vzdychol Dumbledore. „Priveď... Severusa..."

„Pán profesor, ale nemôžem vás tu predsa nechať samého, veď sa neudržíte na nohách..."

Harry horúčkovito premýšľal. Harry, uvažuj... Ako sa dostať do hradu aby si nemusel Dumbledora vliecť, ani ho tu nechať samého? Premiestniť do areálu sa nedá, jedine, že... Metly!

„Accio Blesk!" zvolal, bez toho aby si to bližšie premyslel, a uvedomil, či jeho Blesk unesie oboch.

Pomohol Dumbledorovi vysadnúť na metlu, sám si na ňu sadol bokom, aby ho mohol istiť a vyštartoval. Dumbledore sedel na metle bez pohybu, zhrbený, so zavretými očami, ochabnutý ako handrová bábika, až sa Harry chvíľami bál, že z metly zletí. Bol pripravený ho v prípade pádu zachytiť, no nebol si istý, či by udržal váhu ochabnutého tela. Keď sa priblížili k bráne, Harry takmer omdlel. Zaplavila ho hrôza, a srdce sa mu na malú chvíľku zastavilo. Nad Astronomickou vežou sa zlovestne týčilo Temné znamenie. Viselo tam – na oblohe nad školou. Planúca zelená lebka s hadom namiesto jazyka, znamenie smrťožrútov, ktoré zanechávali všade, kde vraždili. Bolo také jasné, akoby ho vyčarovali len pred malou chvíľou.

„Pa .. pán pro ... profesor?" Harrymu sa triasol hlas. „Te – temné znamenie. Nad školou..."

Dumbledore sa pri Harryho slovách prinútil otvoriť oči, vystrel sa a namáhavo vzdychol.

„Pane, čo aj naozaj niekoho..." Harry sa tú otázku neodvážil dokončiť. Mal taký strach ako ešte nikdy v živote. Jediné, na čo v tej chvíli dokázal myslieť bola Ginny. Dúfam, že je v poriadku...

„To neviem... Harry..." namáhavo odvetil Dumbledore. „Zistíme to. Pristaň na Astronomickej veži..."

Harry len s námahou letel pomaly. Keby nemal na metle Dumbledora, tak na vežu priletí kozmickou rýchlosťou. Keď sa približoval k hradbám, videl, že sú pusté, vchod k točitému schodisku do hradu zavretý, nikde nebolo ani stopy po boji, ani telá. Nič. Akoby sa to znamenie nad vežou ocitlo úplnou náhodou.

Opatrne pristál, zložil Dumbledora z metly, oprel ho o hradby a pri pohľade do jeho kriedovobielej tváre pocítil zdesenie. Doteraz mal iba strach, no teraz sa vyslovene bál. Čo ak Dumbledore naozaj zomrie? Bez neho bude stratený.... Ak bude mŕtvy jediný čarodejník, z ktorého mal kedy Voldemort strach, bude mať podpísaný okamžitý rozsudok smrti.

„Harry... Choď zobudiť Severusa... Rýchlo...." šepkal Dumbledore. „On mi... pomôže... Daj... si... plášť...," namáhavo prerývane hovoril. „Povedz mu... čo sa stalo a... priveď ho..."

Harry sa nemohol ubrániť pocitu, že toto sú posledné hodiny staručkého riaditeľa. Ale otec... Otec mu určite pomôže... Obliekol si plášť, vzal do ruky prútik a ponáhľal sa k točitému schodisku. No ledva sa priblížil ku dverám, tie sa rozleteli a Harry takmer vrazil do Draca Malfoya.

Harry inštinktívne ustúpil, hoci bol skrytý pod neviditeľným plášťom. Práve keď chcel spod plášťa na Draca vrhnúť zaklínadlo, Malfoy skríkol „Expelliarmus!" Vzápätí pocítil, že stuhol a nemôže sa hýbať. Ničomu nerozumel. Expelliarmus predsa nie je znehybňujúce kúzlo. No stačil mu jediný pohľad na Dumbledora a pochopil. Dumbledore Harryho znehybnil neverbálnym kúzlom a tým sa pripravil o šancu brániť sa. Jeho prútik práve teraz letel ponad hradby a zmizol v tme.