Keď láska bolí... ✓

4. Trest

Ráno sa Harry zobudil s príšernou bolesťou hlavy. V hlave mu pulzovala ostrá pálčivá bolesť a mal pocit ako keby mu mozog chcel vyskočiť z lebky. Cítil sa ako zbitý pes. Bolo mu zle pri pomyslení na to, čo ho dnes doobeda čaká. Trest u Snapa. A odvolať metlobalový tréning. Striaslo ho a prial si, aby včerajšok nebol vôbec nikdy existoval. Ale to pravé peklo ho ešte len čakalo.

„Tak ako?" vrhla sa naňho Hermiona, len čo vstúpil do klubovne. „Kedy si sa vrátil? Asi dosť neskoro, však? Bola som strašne unavená, nevládala som ťa čakať, prepáč." rapotala a Harry mal pocit že jeho hlava o chvíľu exploduje.

Keď sa v noci vrátil, klubovňa už bola prázdna. Hermiona s Ronom už našťastie spali. Bol rád, že nemusel čeliť žiadnym otázkam a vysvetľovať čo vyviedol, no vedel že ráno sa nepríjemnému rozhovoru nevyhne. A mal z toho strach. Vedel, že Hermiona, ako aj celý metlobalový tím budú zúriť. To, že sa do krvi posekal so Snapom bola jeho súkromná záležitosť. Aj tak o ich nevraživom vzťahu vedela celá škola, nebolo to žiadne tajomstvo. Koniec koncov, Snape nemal rád nikoho, možno okrem niekoľkých Slizolinčanov. A Snapa nemal rád nikto. Ale to, že kvôli tomu bude musieť odvolať tréning pred blížiacim sa zápasom so Slizolinom, to už nie je len jeho vec. Ohrozí tým celý výsledok zápasu. Iba nedávno vytvoril nový tím, a ešte sa nestihli poriadne zohrať, a zápas so Slizolinom je tu čo nevidieť. A pre Chrabromil bude tento zápas obzvlášť dôležitý. Cítil sa úplne bezmocne...

„Harry, deje sa niečo? Tváriš sa ako uhorský chvostorožec keď mu kradnú vajcia. Čo sa včera stalo?" mračila sa Hermiona.

„Hm. No akoby som ti to..." Harry váhal ako jej oznámiť krutú skutočnosť, že ani dnes nebudú môcť byť spolu. „Proste tam musím prísť aj dnes."

Hermiona naňho nechápavo vytreštila oči. „Dnes? A prečo? Však máte mať tréning."

„No práve, to je asi ten trest." vzdychol si a rozpovedal jej všetko, čo sa večer u Snapa prihodilo. O tom, ako naňho vyletel ledva za sebou zavrel dvere, ako sa k nemu správal bezočivo, i ako potom, ako tam takmer umrel od strachu a keď si myslel, že je už mŕtvy, Snape jednoducho zmizol a on tam niekoľko hodín čakal a premýšľal. Spomenul aj záhadný list, ale to, čo z neho zachytil, si radšej nechal pre seba. Koniec koncov, sám si už nie je istý čo vlastne počul a či to nebol len výplod jeho strachom vybičovanej fantázie.

„Harry! Ty si taký somár! To si nemohol čušať?" hnevala sa Hermiona a buchnátovala ho kde len zasiahla. „Ani nevieš ako som sa tešila že budeme mať konečne chvíľu pre seba! A fakt som zvedavá ako sa zatvária členovia tímu, keď zistia že sa tréning ruší."

„Čože? Prečo by sa nám mal zrušiť tréning?" nechápal Ron, ktorý práve schádzal dole schodmi. „Harry, čo sa deje?" opýtal sa so zlou predtuchou a keď videl Hermionim nahnevaný pohľad, pochopil. „Hádam ťa Snape nenechal zase po škole?" šokovane vykríkol.

„Ale nechal, lebo pánko si zase pustil ústa na špacír a zarobil si na ďalší trest!" Hermiona od zlosti už kričala.

„Čo sa tu deje, prečo je tu taký krik?" vystrčila hlavu z dievčenských spálni Ginny a pomaly schádzala do klubovne.

„Nič, len Harry si dnes namiesto metlobalu vybral radšej trest u Snapa," odvrkla Herniona.

„Hermiona! Vieš že to nie je pravda," bránil sa Harry. „Oveľa radšej by som išiel na tréning, a potom bol s tebou, ako znášal Snapove nadávky a ponižovanie. A ty to dobre vieš!"

„Hm, nevyzerá to tak."

„Hermionááá!" Harry od zúfalstva už takmer plakal.

„Harry? Čo sa tu deje? Však to nie je pravda?" zaúpela Ginny a v očiach jej pohrával nebezpečný plamienok hnevu.