Keď láska bolí... ✓

11. Medzi láskou a nenávisťou

Nasledujúce dni dali Severusovi poriadne zabrať. Jeho pocity voči Harrymu prešli ďalšou skúškou. Od posledného stretnutia s Dumbledorom spával zle a bol nevrlejší ako obyčajne, a stres mal už len pri pomyslení na to, že v utorok ho čakajú elixíry so šiestakmi a vôbec netušil či to Harry už vie alebo mu Dumbledore ešte nič nepovedal.

V ten deň mal od rána mimoriadne zlú náladu ktorú si vybíjal na všetkých naokolo. Vrčal dokonca aj na slizolinčanov, čo znamenalo že je to viac než zlé. Nemal sa ani s kým porozprávať či vyžalovať, pretože jediný človek ktorému dôveroval bol preč a on netušil kedy sa vráti. Dumbledore bol opäť raz mimo školy a jeho miesto pri stole bolo prázdne. Neskutočne ho to iritovalo. Len tak si zmizne, nikomu nedá vedieť kedy sa vráti. Dokonca ani jemu... A hlavne že mu prednedávnom niečo sľúbil...

Harry na tom nebol o nič lepšie. V noci takmer nespal, lebo do noci písal úlohu pre Snapa na elixíry a potom mal do rána nočné mory a teraz bol unavený a podráždený a bolela ho hlava. Pri pohľade na strop vo Veľkej sieni si len nešťastne vzdychol, že musí takýto krásny deň trčať medzi múrmi hradu. Pri pohľade na Snapa za učiteľským stolom ho striaslo a mohol len dúfať, že dnešná dvojhodinovka bude minimálne znesiteľná.

Elixíry v ten deň dopadli katastrofálne. Nielenže prišiel Harry podľa Snapa nepripravený (darmo mu Harry – už na pokraji zúfalstva – vysvetľoval, že domácu úlohu o večných nápojoch si napísal, len ju pravdepodobne zabudol v klubovni, Snape mu nedovolil použiť ani len privolávacie zaklínadlo...), čím Snapa sklamal na celej čiare a rozzúril ho do nepríčetnosti a tak pripravil Chrabromil o body. To by nebolo v Harryho situácii nič neobvyklé, ale vo svojej zlej nálade si to Harry nenechal len tak a svojským spôsobom to nezabudol okomentovať. „Však jasné, prečo by som veril Potterovi, že? A čo ma tak radšej nechať po škole? Už som tam dlho nebol...." hundral si popod nos a zlostne krájal podbeľové listy.

„Pán Potter, máte nejaký problém?" zasyčal mu Snape do ucha. Harry ho vôbec nepočul prichádzať, netušil kedy sa pri nich objavil a takmer dostal infarkt. Nôž sa mu pošmykol a zarezal si do prsta. Potichu zanadával.

„Nie, pane." Harry sklonil hlavu ešte nižšie, snažiac sa zastaviť krvácanie z prsta. Vedel že je zle. Toto mu Snape nedaruje.

„Ale ak vám tak veľmi chýba moja spoločnosť, rád vám vyhoviem," navonok chladne povedal Snape, ale vrelo to v ňom a Harry to cítil. „Dnes večer o deviatej u mňa v pracovni, Potter. A nech vás Merlin chráni ak budete meškať čo len minútu."

„Áno, pane." Už sa neviem dočkať....

Harry v duchu zahrešil. A už je to tu! Prečo len nemohol držať jazyk za zubami a užívať si relatívny pokoj keď ho Snape ignoroval? Nie, on si musí doslova vykoledovať trest. Teraz mu to opäť dá pekne vyžrať. Ale kto mal, do pekla, vedieť, že je práve pri ňom? Harry! Ty si taký somár! To si nemohol čušať? zneli mu v ušiach Hermionine slová spred pár mesiacov.

„Áno, som nepoučiteľný idiot," zašepkal si pre seba smerom k Hermione.

Zvyšok hodiny sa už nedokázal sústrediť vôbec. V hlave mu hučalo, porezaný prst ho štípal, bol nahnevaný a po dlhom čase opäť pokazil všetko čo chytil do ruky. Jeho elixír proti kašľu Snape ohodnotil ako gebuzinu prvej triedy – pričom nezabudol zdôrazniť že s takýmto prístupom sa môže s kariérou aurora rozlúčiť – a bez mihnutia oka strhol Chrabromilu ďalších desať bodov. Harry len zaškrípal zubami nad touto, do neba volajúcou, nespravodlivosťou, no mlčal, lebo nechcel prilievať olej do ohňa.

Keď utrpenie zvané elixíry skončilo a Harry mohol konečne opustiť triedu, doslova z nej vyletel ako nazúrený hipogrif s Hermionou za pätami. Mimo Snapovho dosahu Harry popustil uzdu emóciám.