Keď láska bolí... ✓

12. Konečne pravda

Harry veľmi rýchlo zistil, že je toho oveľa viac čo ho ešte dokáže prekvapiť.

Ginny ho čakala v klubovni. Keď prešiel cez portrétovú dieru, sedela v kresle pri kozube a zdalo sa, že drieme.

„Ginny?" opatrne ju oslovil.

Otvorila oči a usmiala sa naňho. „Dúfam, že ťa veľmi netrápil ako som odišla."

„Nie, bol v pohode. Akoby to ani nebol Snape. Ale môžeš mi vysvetliť, čo si tam robila ty? Prečo si nedávaš pozor?"

„Vieš... Ja..." Ginny na chvíľu zaváhala. „Ja som tam vlastne bola... kvôli tebe." zašepkala. „Vedela som, že tam budeš."

Harry na ňu civel ako na zjavenie. „Kvôli mne? Ako? Nerozumiem..."

„Nerozumieš?" usmiala sa naňho Ginny. „Vedela som, že máš byť u Snapa po škole. A tak som to riskla. Krátko pred deviatou som sa obšmietala okolo jeho pracovne. Narazila som na Malfoya a keď som počula prichádzať Snapa, dala som si záležať aby ma videl porušiť školský poriadok. Odpaľovacie čary mi napadli ako prvé. Mal si vidieť ako zúril," uškrnula sa. „A rovno ma ťahal k nemu do kabinetu. Plán vyšiel."

Harrymu to nedávalo zmysel. Mal pocit že Ginny hovorí v nejakých neznámych šifrách. Jeho mozog pracoval na plné obrátky, ale kolieska nechceli zapadnúť na to správne miesto a pochopiť význam.

„Ešte stále ti to nedochádza, Harry?"

Vstala z kresla a podišla k nemu bližšie. Harrymu sa opäť rozbúchalo srdce a cítil, že o chvíľu všetko pochopí. Jeho otupený mozog vypovedal službu.

„Harry?" oslovila ho a chytila ho za ruku. Pozrela sa mu do očí a usmievala sa. Stála tak nebezpečne blízko... V jej pohľade videl zvláštny lesk...

A vtedy mu to docvaklo... všetky tie náznaky, letmé dotyky ktoré mu zakaždým spôsobovali blažené zimomriavky, tie sny... Že mu to skôr nedošlo...

„Chceš povedať, že ty... Ty a ja... Že by sme... mohli..." Harry po prvýkrát v živote nenachádzal správne slová.

Ginny sa len uškŕňala. „Áno, myslím, že si to konečne pochopil." A namiesto ďalších slov ho silno objala. Harry ani nedýchal. Až teraz si uvedomil, že už dlho podvedome vyhľadával Ginninu spoločnosť, aj počas tréningov z nej spravil svoju pravú ruku, jednoducho robil všetko pre to, aby bol čo najčastejšie v jej prítomnosti. Po tomto okamihu túžil – hoci by si to nebol priznal – odkedy sa rozišiel s Hermionou. Často sa mu Ginny vkrádala do snov a potom sa nad ránom budil zúfalý, že to bol iba sen.

Zaboril si hlavu do jej vlasov a nasával vôňu čo tak dlho dráždila jeho zmysly. Ginny zdvihla hlavu, usmiala sa naňho a on ju bez rozmýšľania pobozkal.

Nevedno ako dlho trvala táto chvíľa. Harrymu sa točila hlava a podlamovali sa mu kolená.

Vtom sa z chlapčenských spálni vynorila Ronova strapatá hlava. Kúzlo okamihu pominulo. Ron prekvapene žmurkal, nevediac či to, čo vidí je realita alebo sa mu to iba sníva.

„Prepáčte, len som sa chcel napiť... Ale nedajte sa rušiť, pokračujte ďalej," mrmlal.

Harry s Ginny sa rozosmiali. Úprimne, od srdca. A ich pery sa spojili opäť...

A Snape zatiaľ nevychádzal z údivu nad Ginninou vynaliezavosťou. Či skôr nehanebnou trúfalosťou, dalo by sa povedať. Keď po jej odchode čítal tú esej, myslel si, že sa mu sníva. Mal sto chudí rozdrapiť ju ako žabu, roztrhať ten pergamen a napariť jej ďalší trest. Začala dobre, to sa musí uznať. Opísala všetky dôvody pre ktoré nie je čarovanie na chodbách mimo vyučovania povolené. Ale potom... Teraz, s odstupom času, sa musel usmiať. Obdivoval jej odvahu na rovinu mu popísať všetky dôvody čo ju viedli k tomuto, podľa neho zúfalého, kroku ostať uňho po škole. Uňho, Severusa Snapa, postrachu všetkých študentov! A ešte k tomu dobrovoľne! To už musí byť iné zúfalstvo... Tá teda musí Harryho naozaj milovať keď toto všetko, aj riziko nepríjemného trestu, bola ochotná podstúpiť dobrovoľne. Toto mu na chvíľu úplne vzalo dych. Dostalo ho to a obmäkčilo. Ešte sa mu nestalo, že by uňho chcel niekto ostať po škole dobrovoľne... Tá malá weasleyovská opica dokázala to, čo ešte nikto – prejsť Severusovi Snapovi rez rozum... Za toto sa na ňu jednoducho nemohol hnevať... A keď si vybavil ako na ňu Harry zbožne hľadel a aký bol prekvapený keď ju uňho zbadal, musel sa usmievať. No nemiluj ho...