Keď láska bolí... ✓

15. Ach, tie plány!

Ráno v deň zápasu bol Harry neskutočne nervózny. Od samej nervozity nemal chuť ani na jedlo, ledva do seba dostal pár lyžičiek ovsenej kaše, len stále blúdil pohľadom k učiteľskému stolu. Zakaždým sa smutne odvrátil. Snapova stolička bola vytrvalo prázdna. Nálada mu klesala na bod mrazu. Keď už prestával dúfať a hodil k učiteľskému stolu posledný zúfalý pohľad pred odchodom z Veľkej siene, srdce mu poskočilo od radosti. Muž, ktorého teraz túžil vidieť viac ako kohokoľvek, tam konečne sedel. Zamyslený, unavený, strhaný v tvári sa v jedle iba babral, podobne ako Harry. Harrymu zovrelo srdce. Za posledné mesiace zostarol tento muž o niekoľko rokov. A to iba kvôli nemu. Odrazu vedel úplne presne čo má robiť. Vedel, že jeho včerajšie rozhodnutie je správne a hoci mal stále isté pochybnosti, srdce mu našepkávalo, že sa rozhodol dobre. Áno, po zápase za ním zájde. A nech si ostatní myslia čo chcú, hoci aj to, že sa Harry Potter načisto pomiatol, ale on sa s ním potrebuje porozprávať osamote. Povedať mu všetko, čo za tie roky, mesiace, či posledné týždne dusil v sebe. Povedať mu, že sa naňho nehnevá. Uistiť sa, že niekomu na ňom naozaj záleží. Objať ho...

Pohľady sa im na krátku chvíľu stretli. Severus bol presvedčený, že Harry pohľad ihneď odvráti, o to väčšie bolo jeho prekvapenie, keď to Harry neurobil, práve naopak, usmial sa naňho. Pre Severusa to bol balzam na dušu. Gestom naznačil Harrymu že im drží palce a Harry mohol s pocitom spokojnosti opustiť Veľkú sieň, aby sa spolu s tímom odobrali do šatní pripraviť sa na zápas.

Posledné týždne trénovali tak často ako sa dalo, a keďže zápas Chrabromilu proti Bystrohlavu vždy býva posledným zápasom sezóny, posledný týždeň mali ihrisko iba pre seba. Tréningy boli skvelé, všetci lietali mimoriadne dobre a Harry nepochyboval, že vyhrajú nielen zápas, ale aj školský pohár. Ginny bola dušou tímu a Harryho pravá ruka. Odkedy v jeho neprítomnosti sama zorganizovala tréning, vedel, že sa na ňu môže vo všetkom spoľahnúť. A teraz, keď boli oficiálne pár, si často rozumeli aj bez slov.

Prezliekli sa do šarlátovočervených metlobalových habitov a prv než nastúpili na ihrisko, Harry si odkašľal a predniesol krátku reč.

„Dobre... Chlapci a dievčatá, čaká nás posledný zápas. Už nech to dopadne akokoľvek, hoci verím, že vyhráme, chcem, aby ste vedeli, že som si to tento rok veľmi užíval. Trénovali ste poctivo za každého počasia, hrali s maximálnym nasadením a hoci som vám to občas ja kazil svojim nezodpovedným správaním, boli ste úžasní. Som na vás veľmi hrdý. Dúfam, že som vás ako kapitán nesklamal. Ďakujem vám veľmi krásne! A teraz, zlomte väz a hor sa vyhrať pohár!"

Hráči utvorili kruh, pochytali sa za ruky a zaželali si vzájomne veľa šťastia. Harry s Ginny sa tesne pred východom zo šatne pobozkali a následne za obrovského revu a piskotu vyšiel chrabromilský tím na štadión, na ktorom okrem chrabromilskej červeno-zlatej dominovala bystrohlavská modrá.

Počasie bolo priam stvorené na metlobal. Bolo krásne slnečno, na nebi ani mráčika a mierny vetrík sľuboval skvelý zápas.

Bystrohlavskí hráči, na čele s novou kapitánkou Čcho Čchangovou ich už čakal na štadióne.

Kapitáni oboch družstiev si podali ruky, hráči vysadli na metly a píšťalka Madam Hoochovej odštartovala zápas.

Do vzduchu sa okamžite vznieslo štrnásť metiel a oblohu zaplavili hráči v šarlátových a modrých habitoch. Strážcovia zaujali svoje pozície pri obručiach, a ostatní hráči sa rozleteli s cieľom vyhrať zápas pre svoj tím. Harry, ako obvykle, urobil zahrievací okruh okolo štadióna. Na metle, s vetrom vo vlasoch sa cítil taký spokojný, šťastný a vyrovnaný. Bol vo svojom živle. No tentoraz ho hrialo aj niečo iné. Pocit, že má pre koho hrať, že tam na tribúnach sedí niekto, na kom mu veľmi záleží. Inštinktívne pozrel smerom k profesorskej tribúne a zaradoval sa. Srdce ho neklamalo. Bol tam! Tentoraz ho jeho prítomnosť nevyviedla z miery, dnes mu dávala pocit istoty a sily. Teraz už vedel, ako sa asi cíti malý chlapec, ktorý hrá svoj prvý zápas a nedočkavo čaká, či sa objaví medzi divákmi jeho ocko a bude mu držať palce. Áno, prítomnosť otca dodáva synom silu.