Keď láska bolí... ✓

24. Grimauldovo námestie

„Harry, Harry, preber sa!" Hermiona ho vyľakane plieskala po bledom líci a v očiach sa jej leskli slzy. Keď otvoril oči, s úľavou si vydýchla.

„Harry, čo sa stalo? Vyľakal si ma.. Ginny za mnou dobehla, že ti je zle a našla som ťa úplne mimo... Vieš, čo som si myslela??" Hermione sa triasol hlas od zadržiavaného plaču.

„Hermiona... On... Voldemort... Vie, že som tu a ide sem..." súkal zo seba Harry.

Hermiona zbledla a v očiach sa jej zračil strach.

„Si.. Si si istý?"

„Áno. Cítil som ho. Jeho radosť, lebo sa zmocnil sa ministerstva, moc a... videl som Brloh.

„Ron... Musíme zohnať Rona a zmiznúť odtiaľto." hlesla Hermiona.

No ledva sa stihli obzrieť, Ron sa už hnal za nimi s vydesenou Ginny v pätách.

„Čo sa deje?" dychčal a upriamil pohľad na bledého Harryho, stále sediaceho na zemi. „Jazva?" zaúpel.

„Áno. Harry mal pravdu, keď mal tie divné pocity. Voldemort už vie, že je tu. Musíme ihneď odísť."

Ginny sledovala celú scénu s vytreštenými očami a hoci ničomu nerozumela, vedela, že situácia je vážna. Zvlášť po tom, čo jej Harry pred chvíľou naznačil. Ale ani len vo sne netušila, že tá chvíľa môže nastať tak rýchlo...

Hermiona nestratila duchaprítomnosť, privolala si kabelku, zamrmlala niečo o tom, že snáď tam má všetko potrebné, pomohla Harrymu na nohy a načiahla sa za Ronom.

„Rýchlo, chyťte sa ma, nemáme čas," súrila a obrátila sa k stále vyjavenej a nič nechápajúcej Ginny.

„Prepáč Ginny, ale je to pre vašu bezpečnosť..."

A než ich všetkých troch odmiestnila, Ginny ešte stihla zaregistrovať Harryho smutné oči, pohľad plný lásky a nádeje a pery, ktoré šepkali „Ľúbim ťa..."

Objavili sa na malom námestí s neupraveným trávnikom a starými, ošarpanými a miestami aj polorozpadnutými budovami. Zdá sa, že za ten čas, čo sem Harry prišiel prvý raz, sa tu toho veľa nezmenilo. Akoby tie domy boli neobývané, alebo ich majitelia nejavili záujem o ich opravu. Pozrel smerom k domu, ktorý veľmi dobre poznal. Na prvý pohľad úplne obyčajný starý dom. S jedným malým „nedostatkom" - pre väčšinu muklov a čarodejníkov je neviditeľný. Dom, v ktorom strávil nejedny prázdniny, odkedy sa dozvedel, že má krstného otca. Ešte pred tromi rokmi by bol dal všetok svoj majetok v Gringottbanke, aby tu mohol so Siriusom bývať, no teraz mal chuť odtiaľto zutekať. Nechápal, prečo ich Hermiona premiestnila práve sem. Snape o tomto dome vie... Môže mu, i napriek Dumbledorovej vražde, dôverovať natoľko, aby veril, že ich nezradí?

Vzdychol si a mlčky vystupoval po kamenných schodíkoch, až prišiel ku dverám, na ktorých sa týčilo strieborné klopadlo v tvare hada. Desil sa vstupu do toho domu, spomienok na Siriusa, ktoré boli stále živé a vedel, že sa im v dome neubráni, no nemal inú možnosť. Hoci ešte nedávno dúfal, že sa sem už nikdy viac nevráti, predsa sa zdalo, že momentálne je tento dom ich jediným útočiskom. Fakt je, že nemajú veľké možnosti kam ísť. Aby bol k sebe úprimný, tak žiadne. U nikoho z Fénixovho rádu ostať nemôžu, tam si na nich smrťožrúti posvietia najskôr, keď zistia, že im ušiel.

Hoci Harry vedel, že nepotrvá dlho a Voldemort bude minimálne tušiť, kde sa skrýva, ostávalo mu len dúfať, že ich otec, ktorý je po Dumbledorovej smrti tiež strážca tajomstva, neprezradí, alebo aspoň nie tak skoro.