Keď láska bolí... ✓

25. Šialený plán na záchranu sveta

Keď sa Harry zobudil, slnko už bolo vysoko. Divil sa, že v takom duševnom rozpoložení sa tak dobre vyspal. Veď už dávno neprespal pokojne celú noc, tobôž takmer celé dopoludnie.

Zastal pri dverách do kuchyne. Hermiona s Ronom sa zhovárali v kuchyni a snažili sa niečo vykúzliť na neskoré raňajky. Teda, snažila sa Hermiona a Ron kibicoval, ale jej to, zdá sa, neprekážalo. Ešte včera Hermiona našla nejaké sucháre a konzervy, a teraz sa za pomoci čarov snažila z toho vymyslieť niečo jedlé. Potichu sa rozprávali a Hermiona sa na niečom chichotala. Usmial sa. Vždy ju rád videl šťastnú a vysmiatu. Bohužiaľ, v posledných mesiacoch ich vzťahu nemala možnosť často sa usmievať. Všetko kvôli Snapovi. A zasa Snape.. Prečo všetko zlé, čo sa v jeho živote deje, čo ich v poslednom čase stretáva, súvisí zakaždým jeho otcom? Je to nejaký nový druh prekliatia? Najprv rozpad vzťahu s Hermionou, neskôr Dumbledorova smrť, nešťastné sťahovanie od Dursleyovcov, pri ktorom zomrel Moody a Hedviga, a George prišiel o ucho, až po situáciu, v ktorej sa práve nachádza... Harryho dobrá nálada bola pri pomyslení na otca okamžite fuč.

„Dobré ráno!" zamrmlal, keď vošiel do kuchyne.

„Harry! Už si hore?" usmiala sa naňho Hermiona, ale zarazila sa, keď si všimla ako kyslo sa tvári.

„Čo je? Nevyspal si sa dobre?"

„Ale vyspal, práveže až pridobre," vzdychol si.

„Tak potom v čom je problém? Tváriš sa ako by ti uleteli včely."

„Snape. Mojim problémom je ten hnusný zradca!" zavrčal Harry. „Len vďaka nemu som po uši v problémoch."

„To ma mrzí, kamoško. Hermiona mi ráno povedala, čo sa stalo..." potľapkal ho po pleci Ron a tak chlapsky ho objal.

Keď neskôr Harry vychádzal z izby svojho krstného otca, kde sa zatvoril lebo potreboval byť chvíľu sám a ujasniť si chaos v hlave, zaujal ho nápis na dverách susednej izby.

Regulus Arcturus Black . Nevstupovať bez povolenia.

Nevedel prečo, no odrazu sa ho zmocnilo akési vzrušenie. Čítal si to meno dookola, než si uvedomil, že prvé písmenká sú iné ako tie ostatné. Akési ozdobnejšie. Keď sa na ne zameral, telom mu prebehli zimomriavky. R.A.B.

R.A.B. Horcrux...

„Hermiona! Ron!" vykríkol v návale eufórie. „Mám to, našiel som ho! Viem kto je R.A.B!"

„Čože? Kto?" dobehla k nemu zadychčaná Hermiona s prútikom v ruke, pretože práve od nudy upratovala ktorúsi z izieb v dome. Ron jej bol v pätách.

Harry ukázal na dvere. „Siriusov brat Regulus. Bol smrťožrút, Sirius nám to spomínal."

„Ach áno," spomenula si Hermiona. „Tým pádom to začína dávať zmysel. Regulus zistil, čo je Voldemort zač a o čo sa snaží, a chcel mu v tom zabrániť. Ale otázkou ostáva, čo sa stalo s pravým horcruxom.

„Fakt je, že ho získal," nahlas premýšľal Harry. „Ale ktovie, či s ním vôbec opustil jaskyňu?"

„Čo ak mu niekto pomohol dostať ho z jaskyne a ukryť?" zamyslel sa Ron.

„A kto? Loďka je stavaná iba pre jedného čarodejníka.." oponoval mu Harry, no odrazu si na niečo spomenul. „Dumbledore mi vtedy v jaskyni povedal, že Voldemort si nerobil starosti s váhou, ale s množstvom magickej sily. Preto nás s Dumbledorom uniesla oboch, keďže ja som sa ako neplnoletý nepočítal. Kto má ešte čarodejnícke schopnosti, ale nie je čarodejník?" rozmýšľal Harry nahlas a pozeral pri tom na Hermionu.