Styles Mania - Our life, our way 2 (FF-H.S.)

Chapter 32

Ľudia viem, že som to sem niekoľko krát písala a sľubujem, že sa už na to vykašlem, ale toto je pre mňa dôležité. Mám príbeh, mám nápad. Po skončení SM 2 viem v akom príbehu budem pokračovať. Keďže mnoho z vás miluje tento typ príbehu a Harryho, rozhodla som sa pre nový príbeh s neuveriteľnou komplikovanosťou. Keďže tento príbeh je riadne komplikovaný. Takže presne v piatok (16.6.) - keďže ešte nemám cover tak až v piatok, inak by bol vonku už dnes. Volá sa BAD LIAR. Aký úžasný názov 😄😆 Samozrejme mi napíšte do komentárov, či chcete aby bol kombináciou Instagram štýlu, ktorý je teraz dosť populárny.

Ďakujem vám moc moc moc. Budem si neskutočne vážiť vašej podpory a odozvy pri novej storke. Love ya Xx 💗

Pomaly napúšťam do vane teplú vodu a vyzliekam sa zo svojich šiat. Harry zatiaľ sedí na posteli a sleduje ma pohľadom dravca."Pridáš sa alebo sa budeš pozerať?"Prehováram, keď mu stojím chrbtom úplne nahá. Cítim ako si prezerá moje telo. Boky, zadok, ramená. Vlasy si prehadzujem a hlavu pootočím, aby som vedela, čo robí.Mykne ma však, keď jeho hrejivé ruky prejdu po mojom chrbte."Si nádherná."Chrapľavým hlasom zašepká pri mojom uchu, na čo ma automaticky zamrazí."Harry."Potichu však tiež prehováram pomedzi pery.

Dlho ma nebaví stáť na miestne a tak sa otáčam a začnem Harryho vyzliekať. Začínam tričkom a pomaly sa púšťam na jeho nohavice. Nehybne stojí a to isté aj jeho kamarát v boxerkách."Dotkni sa ho."Povie na čo sa zarazím. Pozriem na jeho veľké prirodzenie, ktoré stále stojí a docela ma to láka ho chytiť. Nikdy som to však neskúšala a preto je to pre mňa pokušením. Sebavedomo mu sťahujem boxerky a tak mu ho odhalujem. Len si kusnem do vnútornej strany líca pri pohľade na tak niečo veľké. Ako toto mohlo byť vo mne?"Neboj sa ho Lauren, nič ti neurobí. Proste urob toto." Dotýka sa svojho prirodzenia a hneď na to hýbe predkožkou. Iba sa uchechtnem a sledujem každý pohyb. Harry medzi tým vzdychá spomedzi pier, čo ma dostatočne vzruší. Odstrkujem mu ruku a ihneď sa do toho púšťam. Chytám ho pevne pri špičke a začnem robiť tie isté pohyby, ktoré mi ukázal."Ou."

"Čo?"Zdvíham pohľad k Harrymu a tento pohľad ma ešte viac nabaží. Jeho očí hladia na mňa zo spodu a spomedzi pier vychádazujú tie úžasné stony."Pokračuj."Nabáda ma a ja tak urobím. 

Čím rýchlejšie idem, tým hlasnejšie vzdychá a ja si priam vychutnávam ten božský zvuk. Avšak ja spomalujem až nakoniec zastavujem a odhodlávam sa k ďalšiemu kroku. Ochutnať ho. Veď on to už robil. Teda ochutnal mňa, tak prečo mu to neoplatiť? Zhlboka sa nadychujem a Harry ma chytá za hlavu a hrá sa mi z vlasmi. Vtom ho beriem do úst a špičkou jazyka prechádzam po jeho špičke."Lauren."Vzdychne pri čom zakláňa hlavu, ale hlavu mi ešte stále pridržiava. Musím však uznať, že chutí dobre. Vychutnávam si ho a napriek všetkému začínam tomu prichádzať nie len na chuť, ale začínam sa učiť toho čím ďalej, tým viac.

Nespokojne zamrnčím, keď nohami odkopnem celú perinu až na zem. Poobzerám sa po celej miestnosti, ale samozrejme si všímam, že vonku je tma. Cez otvorené okno je počuť more. Vlny, ktoré narážajú do ratanových stĺpov, ktoré držia domčeky. Avšak ma zrazu dobieha smäd. Ani sa nedivím v takom teple. Ihneď sa teda staviam a snažím sa vyplížiť z postele, kde ešte pokojne spí Harry. Pomaly vstaviam na chladnú podlahu a nakráčam si to do mini kuchynky, kde máme samozrejme chladničku a v nej fľaše s minerálkou.

Rovno pijem z fľaše, keďže sa mi nechce prehrabovať v poličkách. "Nie! Nie! Otec!"Započujem silný krik Harryho a ihneď sa rozbehnem naspäť do postele, kde leží celý spotený a udychčaný."Harry! Harry! Vstaň je to len sen, je to len sen."Snažím sa ho prebudiť a to úspešne. Ihneď otvára oči a zmätene pozerá do každej strany."Prečo si odišla?"Krčí obočie a ja len smutne vzhliadnem do jeho tváre."Bola som smädná, tak som šla do kuchyne a ty si zatiaľ..."Pri konci stratím reč. Vlastne ani neviem, čo povedať."Prepáč."Previnilo sa mu vešiam okolo ramien a objímam ho."Už to nerob."Zašepká blízko môjho ucha a ja len prikyvujem."Ako to, že si mal tak náhle nočnú moru? A vlastne kričal si otec a preto sa na to pýtam."Opatrne sa vystieram na miesto, kde som doteraz sedela a to blízko Harryho."Je to príliš zložité."Prehovára. Ale ja viem, že o tom nechce moc hovoriť.