Styles Mania - Our life, our way 2 (FF-H.S.)

Chapter 13

Ráno som vstala s tmavými kruhami pod očami. Moje nevyspalosť bola viac než len viditeľná. Hlava ma pobolievala a do práce sa mi nechcelo.

Pre istotu som si dala ráno ovocný jogurt. Potom som šla do kúpeľne, kde som si umyla zuby a snažila sa zakryť tie kruhy pod očami. Ani korektor mi nepomohol zneškodniť ich, alebo aspoň dobre zakryť. Nechala som to tak a radšej sa vychystala na odchod.

Hodila som na seba kabát burgundy farby a obyčajné čierne tričko s jeansami. Ani obliekať sa mi nechcelo a nie to ešte sa usmievať sílene na zákazníkov.

Auto som odparkovala na parkovisku pri malej kaviarni. Bolo už otvorené, to len ja som meškala.

Caroline ma zhrozila pohľadom pri vstupe do kaviarne."Lauren, čo si sa zle vyspala?"Pozrela na mňa s úsmevom na tvári."Hahaha."Na to som sa len falošne a nahlas zasmiala."Čo sa stalo?"Tentokrát jej úsmev z tváre pomaly mizol.

"Ale, je mi na nič."Kabelku som položila na pult a sadla si na barovú stoličku."Harry ti to povedal?"

"Čo mi mal povedať?"Hrala som to na nenapadnú.Netušila som však, odkiaľ má túto informáciu."No to s Elisabeth."Caroline si rýchlo prekryla ústa a ja som sa na ňu len zamračila."Caroline povedz mi odkiaľ to vieš."Svoj hlas som zvýšila a zaprela sa do stoličky."No vieš..."Nervózne sa pousmiala a poškriabala sa na zátylku."No dobre, s Harrym sme sa na tom dohodli. Teda v ten večer volal Liamovi, či to je dobrý nápad a mne tak napadlo, že by ste si k sebe mohli nájsť cestu."Nič netušiaca a maximálne sklamaná som sedela a mračila sa na vydesenú Caroline.

"Skvelé!"Buchla som do pultu na čo sa Care mykla a o krok odo mňa ustúpila."Ty si o všetkom vedela a pri tom ste zo mňa robili debila."Zlostne som si povzdychla."Naozaj si toto myslíš?"Hlas zvýšila a v očiach jej preblizklo sklamanie."A ako to mám chápať?"Svoj hnev som pomaly ovládla a vydýchla prebytočný vzduch.

"Lauren. S Harrym sa poznáš niekoľko rokov a za tú dobu si mu nestihla ani vyjadriť city."Začala Caroline, no musela som namietať."Stihla a v tej dobe zdrhol. Čo ak by to spravil aj teraz? Ja sa s ním nechcem rozprávať a ani nič iné. Nemá to zmysel, jednoducho mi nevie povedať pravdu do očí."

"Ale voľakedy si to chápala."

"Voľakedy. Od tej doby prebehli štyri roky."

"Ale Lauren, daj mu šancu."

"Nie!Prečo sa snažíš ho zastávať?"

"Pretože viem, že on je jediný, ktorý ťa vie urobiť šťastnou."

Zostala som zarazene sedieť zapretá v barovej stoličke. Nemala som slov. Caroline mala pravdu. On jediný dokáže..."Dobrý deň, prepáčte môžem?" Spýtal sa ženský zamatový hlas, ktorý som už niekde počula."Elisabeth?"Pomaly som sa otočila k vysokej blondínke, ktorá sa na mňa hrejivo usmievala."Lauren? Ty tu pracuješ?"Spýtala sa ma zaskočene."Bohužiaľ áno."

"Nevyzeráš na dievča, ktoré by pracovalo v kaviarni. Veď si si robila vysokú ekonomickú."

"To síce áno, ale neviem si nájsť dostačujúce miesto."

"Myslím, že by sme sa mali porozprávať."Navrhla.Avšak som zabudla na Caroline, ktorá na nás pozerala ako na dva prízraky."Prepáč. Caroline toto je..."Na chvíľu som však stratila reč.Čo vlastne je?"Ja som Harryho učtovníčka a bola som aj hraná priateľka. Teší ma."Svoje dlhé prsty vydala smerom ku Care, s ktorou si podali ruky."Áno a toto je Caroline. Moja najlepšia kamarátka."

"Bola si na mojej oslave a ani sme sa nestihli spoznať."Potichu pripomenula Care a odpila si z fľaše vody.Na chvíľu nastalo trápne ticho. Možno Care toľko Elis nemala v láske.

"Tak dievčatá. Prosím vás o jedno cappuchino."Ako na rozkaz som zašla za pult a spod neho vytiahla biely hrnček spolu s tanierikom. Hrček som položila pod kávovar a počkala. Keď bol hrnček takmer plný, vzala som si smotanu a vyšlahala ju. Nakoniec vzala škoricu a posypala nadýchanú bielu penu na vrchu.

"Ďakujem."Elisabeth si sadla na miesto, kde som sedela pred chvíľou ja. Pokojne som si sadla vedľa nej, keďže v kaviarni bolo prázdno a Caroline zaliezla do skladu.

"Ohľadom práce."Začala a odpila si z kávy."Môj brat robí šéfa neďaleko a prijíma pekné a milé ženy, ktoré by rady robili v kartotéke. Rôzne spisy. Ako napríklad predaj obrazov a ich majitelov a taktiež učtovníctvo ohľadom predajov. Snáď ma chápeš."

"Prečo mi to hovoríš?"Pousmiala som sa a obzrela sa po Caroline."Pretože by si sa tam hodila. K tomu je tam vysoký plat. 5000$ za mesiac. Tu koľko dostaneš? 2000?" Spýta sa a znovu si odpila. Popri tom ma však sleduje." Mám tam zájsť?"Spýtam sa s neistotou. Neviem predsa, čo ma čaká. "Poviem to môjmu bratovi a dohodnem vám stretnutie."

"To by bolo super."Potešila som sa v zápätí."Dobre daj mi minútku."Z drahej značkovej kabelky vyťahuje telefón a ťuká do neho. Ja netrpezlivo sedím a hmýrim sa."Tak?" Opýtam sa, keď podíde ku mne s úsmevom na perách.

Možno mnohých táto časť sklame, alebo sa nebude páčiť. Pochopím to, ale naozaj som mala minimum času a aj nálady na písanie novej a dlhšej časti. Avšak som dospela k rozhodnutiu, že príbeh pozastavím. Alebo skôr povedané, že budú časti vychádzať minimálne. Možno raz výjdu 2 za tri dni alebo 1 za týždeň. Jedna časť za týždeň sa podľa mňa dá. Ja si takto aspoň predpíšem pár častí a potom ich budem vydávať pravidelnejšie. 

Samozrejme, ďakujem za vašu podporu. Viem, že sa vám toto riešenie nepáči, ale podľa mňa to takto bude lepšie. Nechcem prestať písať tento príbeh, ale momentálne ma baví niečo iné a na písanie nemám toľko nálady ako kedysi. Chápete, proste väčšinu času s priateľom a pri ňom sa bojím ísť aj na wattpad, aby neprekrúcal očami.

Ešte raz ďakujem, ste naozaj zlatíčka a dúfam, že ma chápete <3 <3 <3