Styles Mania - Our life, our way 2 (FF-H.S.)

Chapter 44

"Myslím, že mama by mala o tom vedieť."Potichu zašepkám a pozriem do Harryho očí. Svetielkujú aj napriek tomu, aká tma je v spálni. 

Anne odišla podvečer domov. Teda zaviezli sme ju. Bola veľmi milá a tešila sa z prírastku do rodiny. "Povieme im to."Harry drží naše prsty preplatené pred našimi tvárami a hrá sa s nimi. Môžem vidieť jeho prsteň, ktorý nosí takmer stále a len tak mi napadne, kedy si ma hodlá vziať? Vždy bol veľký moralista, teda nie vždy. Keď som ho spoznala, tak bol arogantný a drzí. Teraz je z neho úplne iný človek. 

Zrazu mi prejde rukou po líci a ja sa len usmejem. Pomaly sa ku mne tvárou približuje a hipnotizuje moje pery. Spája ich vo vášnivý bozk, ktorý trvá niekoľko minúť. Nedokážeme sa od seba odlepiť.

Chutí skvelo, vždy chutil. Pamätám si dni, kedy som ho mala chuť pobozkať, ale pre neho by to bol len bezvýznamný bozk. Je môj jediný a vždy aj bol. Preto sme pre seba tak výnimočný."Milujem ťa."Šepne a znovu mi venuje cudný bozk."Ja teba tiež milujem."Jeden druhému sa pozeráme do očí. 

Harry si ma pretočí tak, aby som ležala pod ním a začne ma bozkávať na krku. Moju citlivú pokožku saje a hrá sa s ňou. Spôsobuje mi neskutočné veci a ja mám pocit, že sa idem zblázniť. Všetko je dva krát intenzívnejšie a môj tep sa len zrýchľuje. Driapam Harryho za tričko a okamžite mu ho prevliekam cez hlavu. Keď mi vyhrnie nočnú košeľu až ku krku, začne prechádzať od krku až k mojim prsiam. Bradavku vsunie medzi svoje pery a ja zalapám po dychu. Miešajú sa vo mne dva pocity. Bolesť a vzrušenie."Harry."Zašepkám jeho meno a začnem ho driapať po chrbte.

Prebudí ma Harry, keď sa nado mnou skláňa a bozkáva ma po celej tvári."Dobré ráno miláčik."Potichu zavrní a ja len nechcene otváram oči."Spravil som ti raňajky."Zašepká vábne a ja mu venujem bozk."Teším sa."

Lenivo vstávam z postele a chystám sa na záchod. Potom prechádzam do kuchyne, kde na mňa čakajú lievance a rôzne druhy ovocia. Nesmiem zabudnúť ani na horúcu čokoládu. Hneď mi je jasné, že takýmto tempom priberiem počas tehotenstva ešte viac ako za normálnych okolností."O jedenástej vyrážame."Pristúpi ku mne Harry so šálkou kávy v ruke."Kam ideme?"Pýtam sa s plnými ústami a vychutnávam si to úžasné jedlo."Uvidíš."Vtipne nadvihuje obočie a ja sa iba zamračím. Neznášam prekvapenia.

Rýchlo dojedám raňajky pri prezeraní sociálnych sieti a pri tom sa rozprávam s Harrym. Riešime rôzne veci ako prácu, rodinu a čo bude ďalej. Taktiež stihneme prebrať pár mien, ale nakoniec uznávame, že na to máme čas a že sa zrejme nedohodneme.

Prehadzujem na seba koženkovú čiernu bundu a biele tielko. Ešte k tomu si beriem jeansy a nakoniec biele tenisky. Necítim sa veľmi na šaty a lodičky. Moje nohy sa mi zdajú každým dňom ťažšie a ťažšie. Nehovoriac o mojích prsiach, ktoré narástli snáď o jedno číslo.

Spoločne ležérne oblečení sa vyberáme do podzemnej garáže do auta a vyrážame von z mesta.

V aute vládne príjemná atmosféra. Stihneme prehovoriť pár slov a zaspievať si pár pesničiek, čo hrajú v rádiu.

Harry zastavuje pri peknom rodinnom dome. Pozriem na neho s neistotou v očiach."Poď."Povie a vystúpi hneď z auta. Ja robím to isté a akonáhle zabuchneme dvere, z dvora započujeme hlasitý štekot psov. Harry niečo naťuká do telefónu a za necelých päť minút sa otvára brána. Pri nej stojí staršia pani a zrejme jej dcéra, ktorá môže mať maximálne sedemnásť."Dobrý deň."Pozdravia nás a Harry ich zdraví naspäť."Ja som Evelina a toto je moja dcéra Charlotte."Evelina objíma svoju dcérku a ja sa len usmejem."Ahoj ja som Lauren."V tom okamihu podávam Charlotte ruku a usmievam sa na ňu. Vyzerá trochu hanblivo, ale je naozaj rozkošná.

"Tak niečo vám ukážem. Je ich ešte šesť a tie dva som vám nechala."Začne hovoriť Evelina, keď kráča pred nami. Nechápavo pozriem na Harryho a on sa len zaškerí a pokrčí ramenami. 

Vchádzame za menšiu ohrádku, kde zbadám niekoľko psíkov. V očiach sa mi zablisne a okamžite sa k nim naťahujem."Ahojte."Zapištím nadšením a vychutnávam si ich šťastné pohľady a vrtivé chôstiky. Nakoniec ku mne prichádza takmer najmenší psík, husky. Biela srsť a prekrásny ksichtík. Ihneď mu venujem pozornosť a on mi začne olizovať ruku a neskutočne rýchlo krútiť chôstikom. Nahlas sa zasmejem a pozriem mu do tváre. Jedno očko má čisto modré a druhé čokoládovo hnedé. Ihneď sa do neho zamilujem a začnem ho stískať."Páči sa ti?"Pýta sa ma Harry z hora a ja sa na neho len pozriem s úsmevom na tvári a prikývnem. 

Cítim sa ako malé dievčatko, ktoré dostalo to, čo tak vytúžene chcelo niekoľko rokov."Je úžasný."Vydýchnem si a nehodlám huskyho pustiť."Môžeme ho zobrať, ak chceš."Harry si drepne ku mne, aby sme boli v rovnakej výške."Naozaj? Toto je to, čo si mi zatajoval?"Pozriem naň s rozjasnenou tvárou. No však on mi len mlčky prikyvuje so širokým úsmevom na tvári."Tiež sa mi páči."Zachrapčí a pohľadká psíka po hlave."Bude všetko ocikávať."Upozorňujem ho a malé šteniatko huskyho pobozkám na hlavičku."Odnaučíme ho."Po týchto slovách ma presvedčil, že tohto rozkošného maznáka chce tiež. 

Radostne mu venujem bozk na pery a pozriem mu do očí."Ďakujem."Zašepkám blízko jeho tváre a pri tom si navzájom hladíme do očí."Neďakuj mi. Urobím čokoľvek preto, aby si bola šťastná."Zašepká taktiež a berie ma do objatia. Zatiaľ čo my sa objímame, medzi nami sa hmýri toto malé zlatíčko."Tak beriete ho?"Preruší nás slabý hlas Evelin a Harry jej len prikývne.

Harry vybral šteniatko z ohrady a nechal ho behať po záhrade. Teda väčšinu času bol len pri mne. Ako Evelin vysvetlovala veci ohľadom kŕmenia a očkovania, mne došlo, že už chápem čo tým Harry myslel. Keď sme si sadli do auta a vyrážali do St&Morgan company, tak mi povedal, aby som do práce ešte nešla. Že sa budem mať o čo starať. Teraz mi to došlo. Všetko to mal dobre prichystané. Ale som neskutočne šťastná. Chcel ma potešiť a naozaj potešil. Najviac na svete."Poprosím štyristo dolárov."Povie Evelin a mne idú oči vyskočiť. Štyristo dolárov za toto roztomilé šteniatko? Pomaly stojí viac, ako ja som dostávala v práci.

"Ďakujeme."Povieme s Harrym sólovo a vyberáme sa k autu."Si si istá, že ho chceš mať na kolenách?"Pýta sa ma neisto. Ja mu však len prikývnem a sadám si na miesto spolujazdca."No tak podaj mi ho."Čakám kým si ho môžem vziať do náručia. Harry mi ho podáva a zatvára za mnou dvere. Následne si obchádza auto a sadá si na miesto vodiča.

Po chvíli maznania so šteniatkom a prehodení pár slov mi napadajú úžasné mená."Ako sa bude volať?"Pýta sa ma."No mám pár mien vymyslených. Čo tak Storm?"Pýtam sa so záujmom v hlase."Storm? Prečo?"Harry sa na mňa otáča s úsmevom na perách. Obaja sa nahlas zasmejeme a malý sa na nás len nechápavo pozerá s jeho veľkými uškami, ktoré vyzerajú ako antény. Dlhé a vcelku veľké. Ale je roztomilý."Pretože keď sa pozrieš do jeho očí, zbadáš ako pokaždé sa v nich prebliskne. A kedy sa blízka? Keď je búrka."Hrdo poviem a začnem opäť hľadkať Storma."Zaujímavé meno. Tak isto ako aj zaujímavý pes. Hodí sa k nemu."Nakoniec uznáva a chytá ma za ruku."Ďakujem."

Tak čo poviete? Páči sa vám meno Storm? Síce sa bude divne skloňovať, ale nevadí. Príde mi originálne. A najmä psíka, ktorého opisuje je presne taký, akého chcem ja. Takže snáď do budúcna nájde nejakého takého.

Svoj sľub som splnila a maznáka tu máme. Ďakujem však za vašu podporu: voty a komentáre. Mám z vás neskutočnú radosť.

XxLove yaxX