Styles Mania - Our life, our way 2 (FF-H.S.)

Chapter 19

Pomaly vystupuje z tieňa a konečne mu vidím do jeho dokonalej tváre s malým porastom. V tom pociťujem len príjemné chvenie v brušku. Schádzam schodíky pred dverami a podchádzam k bránke, kde stojí on. V čiernom kabáte a košeľou zapnutou až pokrk a k tomu nohavice čiernej farby, klasika. Lenže teraz vyzerá omnoho viac elegantnejšie. Neviem, či si na to dokážem zvyknúť. Je to pre mňa skôr viac nezvyk, vidieť ho takto."Ahoj."Otvára ústa, z ktorých mu ide dym. V tom cítim jeho svieži dych a aj mužský parfém, ktorý otupuje moje zmysli."Ahoj."Odzdravím ho viac zahanbene a on mi pokladá jeho veľkú dlaň na chrbát a navádza ma k autu. Vonku sa už stmieva a slnko pomaly zapadá. V tom mi na vlasoch pristane pár vločiek, ktoré sa ihneď roztápajú. 

Nasadám do pohodlných kožených sedadiel, v ktorých sa pohodlne ukladám a tak zapadám presne do sedadla. Harry si nasadá a akonáhle naštartuje, autorádio sa spúšťa a ja sa myknem. V tom však Harry pohotovo zareaguje a rádio ihneď stíši pri čom pozrie na mňa. Jeho oči vyzerajú byť viac chladné a smutnejšie. Možno mi to tak len príde. Jeho výraz zostáva neutrálny, nevyzerá byť príliš nadšený, že je so mnou."Aký si mala deň?"Pýta sa a svoje telo natáča priam ku mne."Fajn."Myknem nezaujato ramenami pri čom Harry priviera oči a premeriava si moju tvár."A čo práca?"Pýta sa. Tentokrát však s menším úškrnom na perách. Keď vidím ten jeho úškrn, ktorý sa snaží skryť, je mi omnoho lepšie. Srdce mi vynecháva úder a moje podvedomie tancuje tango s červenou ružou medzi perami."Je to tam skvelé."Odpovedám, ale tentokrát viac presvedčivejšie."Tak to je skvelé."Odpovedá jednoducho."Čo ty a práca?" 

Pokladám takmer rovnakú otázku. Azda sa mienime baviť o práci? Nadvihujem svoje upravené obočie a vrhám na neho nevinný pohľad."Dnes sme získali pár nových investorov, takže v poriadku."Mykne ramenami, ako som to ja urobila pred pár minútami."A kam ideme?"Pýtam sa, ako vždy. Zvedavosť mi proste zostane až do smrti."Zvedavá ako vždy."Poznamenáva a ja dobre tuším, že sa mi nechystá povedať, kam to vôbec ideme.

Radšej potichu sedím a hľadím na zasnežené mesto a vianočné ozdoby, ktoré zdobia ulice, ale aj domy. Spokojne vydychujem a vdychujem Harryho vôňu, ktorá mi priam bije do nosa, ako rýchlosťou svetla. 

Harry zastavuje pred reštauráciou. Ideme sa najesť? V nie tak úplnom prekvapení pozriem na Harryho, ktorý ihneď vystupuje a zapína si svoj čierny kabát. V tom mi otvára dvere, ako džentlmen a razíme si cestu ďalej od reštaurácie. Vďaka Bohu! Nemám chuť jesť a hlavne nemám náladu na to, aby ma Harry sledoval pri jedení.

Kráčame jednoducho vedľa seba. Na ulici je zaparkovaných pár áut a občas okolo nás niekto prejde. Obaja sme v tichosti a nepokúšame sa niečo povedať. Mám pocit, že toto nie je to krásne a príjemné ticho. Je to ticho, ktoré nenapovedá nič dobré. Môj strach a nedôvera je očividná, ale to by nemala. Chcem mu dať šancu a nie ho odmietať.

Objavujeme sa pred námestím. Nemo vzhliadam k obrovskému stromčeku, ktorý musí svietiť na míle ďaleko a ja som si ho ani nevšimla, a ako som aj mohla. Bývam na druhej strane mesta. Pozriem na Harryho a zostávam prekvapená tým, že si premeriava moju tvár. Na tvári nemá úsmev, ale jeho oči žiaria. Za to ja sa musím doširoka usmiať."Je to nádherné."Poznamenávam a vyciťujem, že Harry si myslí presne to isté. Nemusí nič hovoriť. Rukou mi ukazuje, aby som pokračovala v ceste. Tak aj urobím.

Námestie je vyzdobené a priam prezdobené svetielkami a rôznymi dekoráciami. Vo vzduchu ešte lieta pár vločiek a taktiež je počuť príjemnú vianočnú koledu, ktorá mi hneď bije do uší. Prvý krát však vidím toto mesto tak žiariť. Vyzerá to úchvatne, akoby sme boli niekde úplne inde. Presne to vyzerá, ako v tých klasických vianočných filmoch v New Yorku. Vyráža mi to dych a zároveň ma to teší, že tu môžem byť.

"Zakorčulujeme si?" Podchádza ku mne s korčulami v ruke. Len na neho hodím nechápavý pohľad. Nikde tu nevidím ľad. Obzriem sa, aby som sa ujistila."Tam je."Hlavou ukáže smerom k veľkému stromu. Priam pod ním klzisko s pár ľuďmi v ňom, ktorí si rovnako užívajú túto atmosféru, ako ja.

Harry rozopína moje čižmy a vyzúva mi ich. V tom mi nazúva korčule bielej farby, ktoré bol určite niekde zapožičať a pevne mi ich zväzuje."V pohode?"Nadvihuje ku mne zrak s nadvihnutým obočím, pri čom vyzerá tak mlado a nehorázne príťažlivo."Ano."Odpovedám sucho a v skutočnosti mám v ústach naozaj sucho. Len mi spokojne prikývne a púšťa sa do druhej korčuli. Ja ho znovu len sledujem so zvedavosťou. To ako šikovne a rýchlo viaže šnúrky ma priam zaujme. Najmä jeho dlhé prsty, ktoré sú zručnejšie, ako som kedy predpokladala. Radšej pokrútim hlavou a znovu sa tak zbavujem perverznej myšlienky. Naša spoločná noc mi ešte doteraz behá po rozume." Kludne môžeš ísť. Zaviažem ešte svoje." Sadá si vedľa mňa a ukazuje na takmer prázdne klzisko."Počkám ťa tam."Rozhodnuto vykračujem vpred. 

Nejako som predsa musela újsť a na chvíľu sa poriadne nadýchnuť. Ešte doteraz cítim jeho vôňu a pri tom som od neho naozaj ďaleko. Všímam si, ako okolo neho uteká kopec detí a on sa na nich sem - tam pozrie jedným očkom. Pri tom si šikovne viaže korčule, ktoré sú čiernej farby. Avšak si spomínam, ako ma vzal za mesto na rybník sa po prvý krát korčulovať. Malo to svoje čaro a nemôžem sa zbaviť tej myšlienky.

Po nekonečnom obkukovaní sa vrhám na ľad, kde takmer padám na zem. Našťastie sa stihnem chytiť za mantinel. V tom sa pyšne zachránim a tvárim sa, akoby sa nič nestalo. Po nenápadom obzeraní sa, vykročujem vpred a pri tom sa musím zasmiať. Je to neskutočne oslobudzujúci pocit. Tá voľnosť a chladný vzduch, ktorý naráža do mojej prekrvenej tváre ma príjemne chladí na líčkach a nose. Nemôžem si to vynachváliť, Harry vždy vie, kde ma vziať. 

Keď si už robím tretie kolečko vo vysokej rýchlosti, pocítim jemnú ale zároveň teplú ruku na tej mojej. Je to on a milo sa na mňa usmeje. "Nie je ti zima?"Pýta sa ma. Pri tom len zavrtím hlavou a pokračujem v korčulovaní." Vieš korčulovať aj pozadu?"

"Iste že nie." Zasmejem sa, keď ma Harry šikovne otáča a ja som mu priam čelom. "Teraz už áno."Usmieva sa na mňa. Nemám slov. Jednoducho sa usmejem tiež a pokračujem v korčuľovaní. Nenápadné sa dívam však dozadu pri čom sa Harry zamračí, ale na perách má svoj klasický úškrn."Čo je?"Pýtam sa ho, keď ma jeho skúmavý pohľad znervózni. V tom sa stáča do strany a šikovne brzdí, pri čom ja robím to isté. Na chvíľu sa rozdychčí a smeruje k mantinelu. Rýchlo idem za ním a lakťou sa opieram o jej kraj."Lauren."Vydýchne moje meno. Utrie si spotené dlane a v tom mi to dojde. Je nervózny. 

Pomaly smerujem svojou dlaňou k jeho tvári a tým sa ho snažím upokojiť. Pozrie na mňa tými dvomi zelenými smargdami."Ja viem, že som hlupák a možno si ťa nezaslúžim, ale ja už nechcem byť bez teba. Pretože bez teba nie som nikým a ty prinášaš do môjho života len svetlo a úsmev. Vždy keď sa pozriem na našu spoločnú fotku, musím sa usmiať. Si tam tak prirodzená a veselá, chcel by som ťa tak vidieť. Tak šťastnú ako pred tým. Nechcem ťa trápiť, urobím čokoľvek preto, aby si znovu bola šťastná, ale po mojom boku. Prosím daj mi šancu a opäť mi povedz, ako veľmi ma miluješ." Sledujem celá uchvátená jeho pootvorené pery a srdcervúci pohľad, ktorý mi venuje. Je zdrvený a má pochyby o mojom rozhodnutí. Lenže to nemusí.

Tisnem sa k nemu bližšie a obopínam jeho široké ramená rukami. Tvárou mierim k tej jeho pri čom cítim jeho skvelú vôňu a mentol, ktorý vydychuje z jeho nádherne vykrojených pier. Opäť ich ochutnávam a spájam moje pery s jeho. Perfektne do seba zapadnú, ako puzzle. Zatiaľ čo ja si vychutnávam jeho teplé bozky, on svojou dlaňou putuje po mojej tvári a hľadí mi líce. Do bozku sa jemne pousmejem a moje telo opäť napĺňa pocit šťastia a bezpečia.

Keď sa od seba vzďalujeme, pozeráme si presne to očí. V tom sa však Harry na mňa žiarivo usmeje a ja zbadám po tých mesiacoch jeho chlapčenský úsmev a žiarivo biele zuby. Toto mi chýbalo ku šťastiu. Berie ma do medvedieho objatia a stláča ma v ňom. Cítim jeho pevné telo a svaly. Znovu pocit bezpečia a istoty. To je on. Harry na ktorého som čakala snáď celú večnosť."Poďme k tebe."Zašepká mi do ucha a moje telo sa rozochveje, ako na povel. Iba na neho zo spodu vzhliadnem a pousmejem sa. Pri čom na mňa pozerá z hora a všímam si, ako jeho oči zvodne blčia. Obočie sa mu posadzuje nižšie a pery navrú. V tom sa začervenám pri tej predstave, ako po mne musí túžiť.

Tak čo poviete na túto časť? Napíšte mi váš názor do komentárov.