Styles Mania - Our life, our way 2 (FF-H.S.)

Chapter 9

V podbrušku ma ešte pobolievalo a tak som otvorila oči.Harry ma objímal jednou rukou prehodenou cez môj bok. Snažila som sa pohnúť, ale Harry ihneď otvoril oči, ktoré v tme priam svietili.

"Dúfam, že nechceš újsť."Zachrapčal a tým si odo mňa vyslúžil nechápavý pohľad."Idem si len pre vodu."Oznámila som mu nakoniec.

"Lauren?"Znovu sa ma spýtal, keď som si lahla k nemu naspäť a opäť si ma k sebe pritiahol."Hmm?"

"Ty a Jack."Snažil sa mi čo si naznačiť.V tom som vedela, o čo ide."Nie."Zavrtela som hlavou a pozrela do jeho tváre."Ako to?"

"Síce som s ním chodila rok, ale to neznamenalo, že s ním chcem spať. Proste som to s ním neplánovala."

"A so mnou áno?"Zasmiali sme sa nahlas."No nie, ale pri tebe som to cítila inak."Zapýrila som sa, ale dúfala, že to v tej tme nevidno."Dúfam, že to nelutuješ."

"Určite nie a teraz spi."Chcela som ukončiť túto tému a tak zatvorením mojích očí mu stačilo k tomu, aby on spravil to isté.

Harry

Otvoril som oči a hneď pozrel na Lauren, ktorá vedľa mňa ležala len v tričku. Chvíľu som ju pozoroval a pohladil ju po vlasoch, na čo spokojne zahmkala. Vyzerala tak pokojne a pekne. Vlastne vždy vyzerala dobre.

Vážil som si ju, bol som to ja, kto ju obral o nevinnosť. Z jednej strany som to ľutoval a z druhej som ju musel ochrániť a nedovoliť, aby sa jej ktokoľvek dotkol.

Radšej som vstal, aby som stihol objednať raňajky a osprchovať sa.

V denníkoch som našiel číslo jednej skvelej reštaurácie, kde si objednávam už dlho. Po chvili sa v telefóne ozval milý hlas ženy, ktorá ma ihneď spoznala po hlase."Dobré ráno pán Styles.Prajete si?" Spýtala sa ma s jej tenkým hláskom. "Iste Lora. Prosím vás o box plný lievancov. K tomu mi nezabudnite dať fľašu sirupu a čerstvé ovocie. Pomarančový džús tiež újde."

Lora si zatiaľ zapisovala na blok moju objednávku, keďže nič nehovorila. Chvíľu som počúval príjemnú melódiu, ktorá hrala v pozadí reštaurácie."Do hodiny to máte doma, pán Styles." Doplnila a ja som sa len spokojne pousmial."Dovidenia."Zložila a ja som mohol ísť do sprchy.

Nahý som vzliezol do sprchy a pustil horúcu vodu. Tá ma príjemne osviežila a prebrala.Bolo mi hneď lepšie a po tak skvelom večere, nemohol som sa sťažovať.

Na dvere kto si zaklopal a tak som otvoril. Stál tam mladý chlapík s mojou objednávkou v rukách."Nech sa páči pán..."Zjavne bol nový, keďže ma nepoznal, možno len o mne počul, ale meno si nezapamätal."Styles."Skrčil obočie a podal mi balíčky."Dobrú chuť."Poprial mi a ja som mu len dal peniaze do vačku a dvere zabuchol."Kretén."Vydýchol som si nervózne.

Tuším moja nervozita bola od rána zbytočná. Mohol som si za to však sám. Neovládol som sa a Lauren...Lauren už nieje panna vďaka mne. Je to naopak aj zvláštny pocit. Vzal som jej niečo, vďaka čomu bola to najnevinejšie dievča na tejto planéte.Krásna, nevinná, chápavá, dobrosrdcečná, odvážna, statočná, drzá, sexy, múdra, akoby ani neexistovala. Ona je totiž jediné dievča, ktoré má všetky tieto úžasné vlastnosti a predsa existuje. Je snáď snom každého muža.

Vydýchol som si a zasnene pozrel von oknom, ktoré sa tiahlo od stropu až po podlahu. Bolo pekne a slnečne."Dobré ráno."Započul som za svojím chrbtom.V tom som sa hneď prebudil a otočil sa za milým a hlavne rozospatým hláskom."Dobré aj tebe."Pousmial som sa, ako náhle som zbadal jej oči, ktoré priam svetielkovali."Ako si sa vyspala?" Bola odtiahnutá a ja som tušil prečo. V mojej tvári sa objavila starosť a úsmev náhle zmizol.

"Veľmi dobre, rada by som si dala sprchu."Povedala a hneď aj odcupitala bosými nohami preč z kuchyne.Sledoval som ju z diaľky a nemal dobrý pocit.

Raňajky som položil na stôl, ktorý vyzeral famózne. Lauren ešte ani netuší, že mi sem chodí upratovať jedna staršia paní. Nemám čas na upratovanie a na varenie už vôbec.

"No páni."Lauren vstúpila do kuchyne a hneď zbadala stôl plný dobrôd."To pre mňa?"Iba som jej mlčky prikývol a sledoval ju.Vyzerala nadšene a dosť prekvapene.O to mi šlo."Tak posaď sa aj ty.Najeme sa spoločne."Ukázala na stoličku vedľa nej, kde som položil svoj tanier.Jej ponuku som príjmol a posadil sa vedľa.

Lauren

S Harrym sme spoločne šli autom ku mne domov. Potrebovali sme poskladať nábytok, aby som sa mohla vybaliť a spať na novej posteli. 

Cesta autom bola tichá ako zvyčajne.Harry kútikmi ani nemykol, čo ma udivovalo.Sledovala som ho celú cestu a on nič.Vždy sa aspoň pousmeje, keďže si pokaždé všimne ako ho sledujem.No tentokrát sa to nestalo.Potrebovala som jeho pozornosť.

Poriadne sme neprehovorili od našej spoločnej noci.Nevedela som, čo si myslieť.Bolo mi však jasné, že to nebolo nič špeciálne a že budeme pokračovať ako doteraz.

Harry zaparkoval v podzemnej garáži a obaja sme vystúpili.Následne si privolali výťah a nastúpili doň.

"Je všetko v poriadku?"Opýtala som sa tenkým hlasom."Ako vždy."Pohľad mi však nevenoval.Klamal mi a ja som netušila prečo."Tak fajn."Nenamietala som a ani sa nesnažila to rozpytvávať.

Obaja sme boli už v byte.V pozadí nám hrala skladba od Adele, ktorú Harry tak zbožňoval.Nebol však jediný.S mojou malou pomocou skladal veľkú americkú posteľ a ja som začala vidieť, ako famózne táto izba bude vyzerať po dokončení."Podaj mi prosím ten väčší šrobovák."Hneď som sa natiahla pre šrobovák so zelenou gumenou rúčkou a podala ho Harrymu."Ďakujem."

Počas celej doby som iba Harryho sledovala.Nestál moc o moju pomoc a tak mi takmer nič nenapadlo, čo by som mohla robiť.Keď sa po celom byte ozval Harryho telefón, ktorý zaujal našu pozornosť, Harry ma poprosil, aby som po neho zašla do kuchyne,kde si ho nechal položený na linke.Počúvla som ho a tak aj urobila.

Bola som však nemilo prekvapená, keď som zbadala meno volajúcej."Elizabeth?"Pozerala som na obrazovku a nestačila sa diviť.Nemohla som sa však zdržať,ale lákalo ma to zodvihnúť.

Harrymu som telefón podala a sledovala čo sa bude diať."Čo si želáš?"Spýtal sa a zasmial sa."Nie momentálne nie, pomáham kamarátke staviať nábytok."

Pokojne s ňou predo mnou hovoril.Mala som pocit, že vybuchnem a snáď sa zakusnem do jeho hlavy.Lenže to by som nespravila, jeho krása bola jediná, čo ma od toho odhovárala."Určite ti potom dám vedieť."Pousmial sa a ďalej točil šrobovákom."Maj sa, pa."Pa?!Zbláznil sa?

Tak čo poviete? Dosť sa to začne zamotávať. Teda ono sa to zamotalo pri ich spoločnej noci.

Samozrejme dúfam(ako vždy), že sa vám časť páčila. Nezabudnite mi napísať váš názor, pretože pri minulej časti ste ma neskutočne potešili. Takých častí by mohlo byť aj viac🙌😆

Teším sa na vaše odozvy a prajem krásny deň😘😍💗