Styles Mania - Our life, our way 2 (FF-H.S.)

Chapter 42

O týždeň neskôr

"Dnes príde mama ."Oznamuje mi z ničoho nič Harry. V tom okamihu vyplúvam zbytok cereálií z mojích úst a vytreštím na neho oči."Kedy?"Spýtam sa a nevyhnem sa nechápavému pohľadu."Okolo obeda."Doriti. Ani neviem prečo reagujem tak, ako reagujem. Zrejme to bude preto, lebo budeme musieť oznámiť moju graviditu."Chcem mame povedať, že bude babka a mimo to, si sa s ňou dlho nevidela."

"Ja viem miláčik, ale naozaj sa dnes veľmi necítim na varenie a upratovanie."Ledva dopoviem a v tom ma rozbolí brucho a mám pocit, že sa pozvraciam. Vybieham z kuchyne a utekám rýchlo na záchod, kde zo seba sypem všetko jedlo za posledných dvanásť hodín."Doriti."Zanadávam potichu a chytám sa za brucho, keď už viem, že to je v pohode."Vie o tom vôbec tvoja mama?"Spýta sa ma Harry, ktorý sa ku mne prikláňa a hladká mi vlasy nad záchodovou misou."Jasné, že nie. Nemala som im to kedy povedať."Krútim hlavou do strán a pozerám na neho šokovane. "Mala by si."

"Ja viem, ale...mám zvláštny pocit Harry."

"To bude určite z tej rannej nevolnosti. Máš ju posledných pár dní. Mali by sme zájsť k doktorovi."Pozrie na mňa tými jeho zelenými očami a ešte k tomu s utrápeným pohľadom."Vravel, že u každej ženy to je inak. Je vcelku normálne keď sa prejavujú ranné nevolnosti neskôr."Vysvetlím mu a Harry mi pomôže vstať. V tom sa postavím k umývadlu. Nenalíčená a vo vyťahanom tričku. Umývam si tvár studenou vodou a Harry ma ešte stále drží za boky. Keď sa znovu pozriem do zrkadla neuspokojivým pohľad na seba samú, Harry sa zamračí."Si nádherná."Nos si zaborí do môjho krku a tam mi venuje pár bozkov. Tieto jednoduché slová mi vyčarujú úsmev na tvári a po nich sa cítim omnoho lepšie."Pomôžeš mi navariť?"Pozrie na neho psími očami."Veľmi rád."Nakoniec schytám ďalší bozk, ale tentokrát na líce a obaja sa ženieme vpred do kuchyne.

O necelé tri hodiny obaja započujeme zvuk zvončeka, ktorý sa rozlieha po celom byte. Harry ihneď vyskočí na nohy. No ja zostávam sedieť. Už teraz si prídem dosť spomalená a bolí ma spodná časť tela. Je mi však jasné, že to musí byť Harryho mama."Harry. Ach, ty vyzeráš neskutočne skvelo."Začne sa smiať jeho mama a zrejme ho pusinkovať. Ja sa však rozhodnem vybrať vpred, aby som privítala Anne."Aj ty vyzeráš skvelo mami."

"Kde je Lauren?"Pýta sa zvedavo a v tom ja výjdem spoza rohu a usmejem sa na ňu."Lauren. Ahoj moja."V tom sa ku mne približuje a uväzní ma v pevnom objatí."Je ti zle? Pohádali ste sa?"Pýta sa ma hneď po tom, ako sa od seba oddelíme a ona si ma začne prezerať."Len som unavená."Mávnem rukou a usmejem sa."Moja."Posledný krát ma objíma a spoločne sa vyberáme do kuchyne, kde si Anne vykladá na pult svoju kabelku a svetrík."Vidím, že ste mi aj navarili. Ale to ste naozaj nemuseli. Doniesla som vám pár vecí."Začne z kabelky vyťahovať umelohmotné krabičky plné jedla.

"To ste nemuseli."Usúdim. Lenže hlboko v mojom vnútri by som sa chcela pozrieť, čo tam je a ochutnať to."Mali by sme sa ísť najesť. Istotne si hladná."Prehovára po chvíli Harry a Anne iba prikývne. Ja zatiaľ prestieram stôl a veci okolo.

"Mohol by si mi potom ukázať svoju firmu Harry."Prehovára Anne po niekoľkých minútach ticha. Anne sedí presne naproti nám, zatiaľ čo ja a Harry sedíme vedľa seba. Celú tú dobu sa držíme pevne za ruky a tými voľnými jeme."Videla som tie fotky na internete a všetko vyzeralo naozaj famózne."Usmeje sa na nás doširoka. Najskôr na Harryho a potom na mňa."Prečo ste tak ticho?"Po chvíli jej úsmev mizne a nahrádza ho nechápavý a zmätený výraz."Mami. Musíme ti niečo povedať."Harry na mňa s úsmevom pozrie a moju ruku stlačí ešte viac."Čakáme dieťa."Vyletí z neho, že sa nestihnem ani nadýchnuť. Anne vypleští oči a začne sa  nahlas a najmä veselo smiať."Ja budem babka?"Ukáže na seba a obaja prikyvujeme."Och Lauren, drahá."So slzami na kraji sa na mňa milo usmeje a ja jej úsmev opätujem.

"Som tak nesmierne šťastná."Chytá sa za hruď a mne vyletia slzy šťastia. Príde mi toho na mňa moc. Všetky emócie a hormóny sa vo mne búria."Musíme usporiadať menšiu oslavu. Predsa čo teta a ostatní, ktorí žijú v Londýne? Pozvyme ich a usporiadajme niečo."Nadšene a najmä rýchlo hovorí Anne."Nie mama. Lauren potrebuje mať kľud."Prehovorí tvrdo Harry. Ja mu však silno stisnem ruku a tým ho umlčím."Mohli by sme niečo také usporiadať. Alebo aspoň im zavolať a neskôr ich prísť navštíviť."Vravím svoj návrh a ako zázrakom, obaja prikyvujú. Vyhovuje im to."Ale my im to povieme sami. Takže si to ešte nechaj pre seba."Napomína ju opatrne Harry a Anne len prikyvuje. Nadšene sa na seba všetci traja usmejeme a ďalej jeme.

"Ktorá z izieb bude detská?"Pýta sa ma Anne cestou na chodbu. Chystáme sa totiž do Harryho firmy."No veľmi sme sa o tom nerozprávali, ale Harryho pracovňu mu chcem ponechať."Prehováram k nej a ona ma pevne drží pri svojom tele a usmieva sa na mňa. "Na čo bol Harrymu taký luxusný byt, keď tu nie sú ani štyri izby?"Pýta sa viac menej nechápavo. Ja však len mykám ramenami a nenápadne sa prezerám v zrkadle. Vlasy som si rozpustila a ešte mi zostali jemné vlny po tých dvoch dňoch. Taktiež som si vzala elegantné biele šaty a lodičky. Zatiaľ mi to príde pohodlné a cítim sa skvelo, no po pár týždňoch tomu bude inak."Mali by ste si kúpiť dom."Prehovorí Anne a v tom z kúpeľne výjde Harry."To je v poriadku. Je tu dosť miesta."Potichu zaganím a pozriem cez mihalnice na Harryho."Čo sa deje?"Pridáva sa Harry trochu zmätene. Anne však mlčí a ja to isté. 

V tom Harry zamyká byt a my sa vydávame do podzemnej garáže, kde sú zaparkované naše krásky. Sadáme si do range rovera a vychádzame von. Vonku je naozaj dusno a teplo na to, že je okolo 22 stupňov. No musím uznať, že sa na oficiálne leto teším. Aj napriek tomu, že jar je moje najoblúbenejšie obdobie."Kedy pôjdem do práce?"Pýtam sa Harryho."Kedy budeš chcieť."Pozrie na mňa cez jeho slnečné okuliare."Zajtra?"Pýtam sa s detským výrazom v tvári. Je mi jasné, že Harry by bol najradšej keby vôbec nepracujem, ale teraz keď mu firma patrí, by to bolo všetko jednoduchšie."Nemala by si sa stresovať a v práci je veľa stresu."Potichu prehovára a mám pocit, že nechce, aby jeho mama moc počula náš rozhovor."Harry! Lauren je len v druhom mesiaci má ešte pár týždňov čas na to, aby naozaj potrebovala odpočívať."Prekrikuje nás Anne a rozhadzuje rukami. V tom sa na mňa Harry opäť pozrie a len pretočí očami a prikývne mi. V tom momente je mi jasné, že mi povolil chodiť do práce."Ale nemôžeš ísť hneď zajtra. Budeš mať na práci niečo celkom iné."Zaškerí sa a ja zostávam opäť šokovaná a prekvapená.

Konečne som tu s novou časťou. Viete ako som vám sľúbila, že začnem s blogom? začala som. Nájdete ho na mojom profile. Blog of mine.

Tak ponaťahujte si svoje prstíky a napíšte mi váš názor na dnešnú časť. Mne už úprimne Anne chýbala v tomto príbehu a práve preto som ju sem šupla. Snáď ste si časť užili tak ako ja jej písanie.