Chapter 50

709 77 10
                                    

Prešli už tri hodiny. Za celú tú dobu som nedokázala zaspať. Amy mi doniesla vodu a nejaké to ovocie, aby som sa cítila lepšie. Lenže môjmu zlomenému srdcu už nič nepomôže. Bola som podvedená vlastným manželom, za ktorého by som život položila.

Dokonca som už ani plakať ďalej nedokázala. Všetky slzy vyplávali von.  Trápil ma pocit bezmocnosti a zároveň som si uvedomovala, že to muselo trvať dlhšie. Jediná otázka bola však, prečo? Bola som zlou manželkou? Robila som niečo zlé?

Avšak ma trápilo aj to, že to bolo s Elisabeth. Ženu, ktorú som nenávidela mi ukradla muža a rozbila celú rodinu v jeden jediný moment. Mohla som tušiť, že sa niečo také deje, ale keď ja som si myslela, že Harry by toho nebol schopný.

Po pár minútach započujem detský hlas. Jack a Daysie už tu musia byť. Nechcem pred nimi vyzerať zničene a nechcem ani, aby sa o tom dozvedeli. Vošla som rýchlo do kúpeľne, kde som si opláchla studenou vodou. Ráno moja pleť žiarila. Oči mi svetielkovali, ale teraz vyzerám príšerne. Mám opuchnuté červené oči a tmavé kruhy.

Za necelú minútu som bola dole v obývačke, kde som zbadala deti, ako sedia na sedačke a pozerajú rozprávku."Čo som vám hovorila o pozeraní televízie pred učením?" V tom okamihu sa na mňa otočili a po tvári sa im rozlahol široký úprimný úsmev."Mamina!" Skíkli a ja som sa musela usmiať. Obaja sa na mňa vrhajú a majú veľkú šancu ma prevaliť na zem.

Po tom ako pevne sa navzájom objímeme sa mi chce znovu plakať. V očiach sa mi objavujú slzy. Po tom ako sa odtiahnú sa ich snažím rýchlo utrieť."Mami, ty plačeš?"Spýtajú sa ma sólovo. Je na nich znateľné, že sú to dvojičky."Chýbali ste mi." Priznám sa im a obom dám bozk na čelo."Aj ty nám. Ocino nám chystá jesť." Povie veselo Daysie a mne klesá úsmev. "Tak tu to máte." Ozve sa za nami a ja sa bojím otočiť. Spravím to tak či onak.

Za mnou ale stojí úplne iný muž. Ten, ktorý mi ublížil viac ako by sa vlastne dalo."Ďakujeme." Deti si posadajú naspäť na gauč a začnú jesť hrianky s kopou zeleniny. Iba ich sledujem z povzdalia, ale úsmev sa mi tento krát neobjaví na tvári. Skôr sa mi to všetko opakuje v hlave. Celá scéna, ktorá netrvala dlhšie ako dve minúty, ale pamätám si ju do podrobna.

"Amy je ešte stále tu?" Spýta sa ma, akoby sa nič nedialo. Nehodlám mu odpovedať. Znechucuje sa mi a nechcem ho ani vidieť."Lauren, pýtam sa ťa." Jeho hlas je hrubší a podmanivejší."Fajn, tak neodpovedaj."Povzdychne si a ja rovnako tiež. "Prečo?" Môj pohľad stále mieri na deti a ich rozžiarené tváre. My len sedíme pri jedálenskom stole a na silu komunikujeme."Nebudem ti to vysvetľovať." Odpovie a ja sa prudko k nemu otočím so slzami v očiach."Mám právo vedieť, prečo si to urobil." Nalieham. Stále sa cítim zle za to všetko. Potrebujem odísť, čo najďalej a prestať na to myslieť. Ale keď ono sa to nedá.

Pred očami mám muža, ktorého tak veľmi milujem so ženou, ktorú najviac nenávidím."Pretože si sa mi nedokázala venovať. Nesnažila si sa. Venovala si sa deťom a vždy keď si mala čas, tak si riešila prácu." Začne a ja zostávam šokovaná." Lenže to nie je dôvod na to, aby si ma podviedol!" Historicky vykríknem a tým zaujmem pozornosť detí."Nebudem ti to viac vysvetľovať. Môžeš za to aj ty!" Vypľuje mi naspäť do tváre a ja sa zhrozím. V tom okamihu utekám hore na poschodie do spálne, kde si bezvládne lahám na postel a spustím slzy. Tok sĺz a neskutočná bolesť sa opäť vracia. Prečo sa mi toto deje? Prečo práve mne?

"Musíš sa zobrať." Započujem spoza môjho chrbta. Prečo ho vôbec nepoznávam. Cíti sa takto dobre? Neserie ho fakt, že mi ublížil?"Deti sa ma pýtali čo sa stalo. Povedal som im, že si nervózna z práce." Odhrnie perinu a lahá si vedľa mňa."Tu nebudeš spať." V strede sa mi hlas zlomí a viečka opäť k sebe pritisnem."Lauren. Chceš sa porozprávať?"

Znovu ma jeho veta zaskočí. Rada by som povedala áno, ale nechcem sa na neho ani pozrieť. Nechcem ho ani cítiť, po tom čo sa dotýkal inej."Choď preč." Zamrmlem do vankúša  a ešte viac si k sebe pritúlim Storma, ktorý ma ňufák presne pri mojom krku. Celý čas tu so mnou leží a nechce sa odo mňa ani pohnúť. Cíti tú bolesť, ktorú prežívam."Ako chceš." Povzdychne si a stavia sa na nohy. Dvere za sebou pomaly zatvára.

Je to tu zas. Odišiel. Najradšej by som mu všetko vykričala do tváre a dala mu zopár faciek. Avšak viem už teraz, že nedokážem žiť s pocitom, že sa dotýkal inej. Že to robil s inou.

Slzám opäť nechávam voľný priebeh. Nemám viac silu ich zadržiavať. V tom mi však zazvoní telefón. Dojde mi, že to musí byť Caroline. V New Yorku je momentálne poobede a u nás neskorý večer. Rýchlo si utieram slzy a odkašlem si. Nechcem aby vedela, že som plakala.

"Ahoj Care." Pousmejem sa, aby nič nepoznala."Ahoj Lau. Deje sa niečo?"

"Ale nie. Čo si prosíš?"Zrejme Care vie vždy, že sa niečo deje.

"Veď o takomto čase ti vždy volám." Začuduje sa. "Ja viem, prepáč. Úplne som zabudla. Zaspala som."

"Lauren. O takomto čase sedíš pred telkou. Hovor." Začne naliehať. Lenže ja sa znovu rozplačem."Lauren, čo sa stalo?" Caroline tentokrát vyznie vystrašene."Harry....on..." hlas sa mi zlomí niekoľko krát. Bolí ma to, hovoriť o tom, myslieť na to."Lauren, čo sa stalo?!"

"Podviedol ma!" Zakričím zo zúfalstva."Čo?!"

"Bola som dnes u neho v kancelárii a on..."

"Je mi to tak ľúto. Ten skurvený hajzel! Priletím a dobijem ho ako prašivého psa!" Začne kričať do telefónu. Ja však len mlčím a nechávam slzy stekať po tvári."Viem, že moje nadávky nepomáhajú, ale predsa... Vždy ste boli šťastná rodina. Čo sa stalo? Prečo?"

"Vraj to je aj moja vina."

"Skurvysyn. Rozhodne podaj o rozvod."

"Pôjdem za Justinom a poviem mu, aby mi ich vybavil. Pracoval ako notár."

"Fajn. Drž sa Lau. Som tu pre teba keby niečo."

"A môžeme prísť k tebe cez víkend?"

"Ale jasné. Rada vás uvidím."

"Nemôžem ho ani vidieť. Pokaždé si spomeniem na tie najhoršie dve minúty v mojom živote."

"Ja viem, ľúbim ťa a dávaj si pozor."

"Napíš mi pred letom."

Hellou! Som späť s ďalšou časťou a medzi Harrym a Lau sa to nemení.

Len upozorňujem, že SM zrejme ukončím 55 časťou.

Užívajte si nedeľu a nezabudnite na vote a vyjadrenie vášho názoru.

XxLove yaxX

Styles Mania - Our life, our way 2 (FF-H.S.)Where stories live. Discover now