Styles Mania - Our life, our way 2 (FF-H.S.)

Chapter 45

Harry

Pred týždňom

Prehrabol som si vlasy a pozrel do zrkadla vo výťahu. Košeľu som si trochu narovnal, aby sa nekrčila na bruchu a narovnal sa. Napriek tomu, že som si vlasy ráno upravoval mi padajú menšie pramienky do čela. Nemám však nič iné na mysli než len kopec práce a Lauren. Na ňu snáď myslím stále. To dievča mi zostalo v hlave už od začiatku. Teraz je iba moja.

Výťahové dvere sa otvorili a ja som mohol zbadať recepčné za pultom."Dobré ráno pán Styles."Pozdravia ma sólovo, ale ja ich neodzdravujem. Iba im prikvujem a kráčam ďalej po chodbe, rovno do mojej kancelárie.

Tam si sadám k veľkému dubovému stolu a zapínam si počítač. Ihneď mi nabehne niekoľko emailov, až sa zhrozím. Teraz už viem, že na Elisabeth nemôžem nechať nič. Okamžite vytáčam jej číslo a popri tom si čítam email od pána Lonna z Hong Kongu. Na tretí krát to zdvíha a ja len pretáčam očami."Ano, Harry?"Pýta sa a počujem, že sa na druhej strane usmiala."Ku mne do kancelárie."Zaganím nepríjemne a ihneď to zložím.

Čakám desať posraných minút kým konečne príde. Po chvíli mi nabehne do kancelárie bez zaklopania a ja si musím schovať tvár do dlaní, aby som nezačal kričať. Jedine nad ňou sa neskutočne môžem rozčulovať. Zrejme to bude preto, lebo ma na starosti dôležité veci a ona to fláka."Čo sa stalo?"Pýta sa prihlúplo. Ja však len zatínam čelusť a pozriem na svoje založené prsty."Pán Lonn mi písal email. Vraj nechce podpísať ďalšiu zmluvu pred tým, ako mu nepošleme kópiu z investorovského plánu a obchodného plánu."Zamračím sa a mám chuť ju vyhodiť, ale snažím sa držať si nervy na uzde."Ale veď som mu písala a nedokázala som nájsť ani jedno."Myká ramenami a teraz sa naozaj už neudržím."Naozaj si tak hlúpa? Chodíš ku mne do kancelárie každý deň a veľmi dobre vieš kde je obchodný plán."Zvyšujem hlas a Elisabeth pristúpi k môjmu stolu. Predkloní sa a ja môžem vidieť jej zadok. Svojím pohľadom okamžite uhnem a postavím sa."Nemusíš sa toľko rozčulovať. Stáva sa to bežne a ty to vieš."Jej hlas je až príliš pokojný, ale mňa to rozčúli. Ona so mnou flirtuje.

"Ešte raz niečo posereš, tak máš padáka."Zavrčím a okamžite kráčam von z kancelárie a chystám sa na stretnutie, na ktoré meškám vďaka Elisabeth.

Po stretnutí manažéra z New Yorku sme prebrali naozaj neskutočne veľa vecí. Od budúceho roka zahájime ďalšie nové projekty, ktoré ešte len budú stáť za rozširovaním našej firmy.

Vraciam sa však opäť do kancelárie, kde nájdem Elisabeth a tak musím len pretočiť očami."Čo tu zase robíš?"Pýtam sa podráždene. Prisahám, že som mal doteraz dobrú náladu, ale ona mi ju vždy posere. "Preberám emaily."

"Preberaj ich na svojom počítači."Ona na mňa pozrie a len sa pousmeje."No tak, čo ti Lauren nedala?"Tentokrát to však prehnala. Provokuje ma posledný týždeň a ja mám pocit, že viem o čo jej presne ide."Škoda, že sme priatelia inak by si okamžite dostala padáka a z odškodného nič nevidela."Zavrčím pomedzi zuby a ona sa ku mne začne približovať."Je mi to u prdele. Svoju prácu si robím dobre a ty to vieš."

"Poslednú dobu to len flákaš. Nebudem s tebou strácať trpezlivosť. Som tvoj šéf a ty ma budeš počúvať."

"Ooou, aký dravý." Chytá sa ma za límec košeli a pritiahne sa ku mne."Elisabeth, si iba skurvená štetka."V tom ma púšťa a zíza na mňa."Trhni si."Nakoniec však zašepká nenávistne a odchádza von z mojej kancelárie. Ja si len vydychuje a vravím si jedno "čo sa to s ňou deje a prečo ma odrazu balí." Viem, že s Lauren sa pohádali a to dosť, a od tej doby sa chová takto.

Ďalej neriešim hlúposti, ale venujem sa práci.

"Čo si dáš jesť?"Pýtam sa Lauren, ktorá sa hneď po príchode domov  vyvalila na gauč."Čo len chceš. Ja pôjdem do sprchy."Oznamuje mi a vyťahuje si svoj telefón. Zbadám, že si píše s Caroline, ale netuším o čom. Na chvíľu si všímam, ako sa jej zatrasú ruky a skloní hlavu. Chcem ísť za ňou a spýtať sa, čo sa deje, ale ona sa jedným pohybom stavia na nohy a nakráča si to do kúpeľne.

Celý večer je zvláštny. Vlastne ide o celý deň, ktorý bol celkovo nahovno. Vybavil som veci ohľadom Elisabeth, s ktorou som sa stihol pohádať najmenej dva krát a taktiež som volal Ravimu. Lauren už dávno spí, pretože bola veľmi unavená a chápem to. Dnes vyzerala viac skleslo. Veľmi so mnou neprehovorila. Najedli sme sa a ona šla spať.

Po pár minútach si lahám k nej. Cítim jej sladkú vôňu a tak ju zo zadu objímem. Venujem jej bozk a zatvorím oči. Ona sa však prevalí a otáča sa ku mne čelom."Harry?"Zašepká potichu moje meno a ja oči otváram."Ty ešte nespíš?"Pýtam sa jej."Nie. Nemohla som zaspať lebo si tu nebol."Jej oči sa lesknú a vyzerá, akoby sa niečoho bála."Tak čo si želáš?"Milo sa pýtam a hladkám jej tvár.V tom ma však pobozká na líce a pritúli sa bližšie."Chcel by si mať deti?"Jej otázka ma viac menej šokuje. Nikdy som nad tým nepremýšľal a navyše deti ani rad nemám."Nikdy som nad tým veľmi nepremýšľal."Odkašlem si a pozriem do stropu. Momentálne sa cítim nesvoj. Neviem si predstaviť byť otcom v tak mladom veku. Každý sme predsa iní a máme iné priority. Avšak keby mám mať deti, tak jedine po tridsiatke."Pretože ja by som chcela mať. Teraz."Zašepká a ja sa od nej vzdialim. O môj bože."Ako hneď teraz? Tento rok?"Doprdele Harry. Dúfam, že nepovie, že je tehotná. Nemohol som ju tak ľahko nabúchať."Ano tento rok."

Nechcem si pokaziť celý môj život deťmi. Sú hlučné a potrebujú neustálu pozornosť. Treba ich prebalovať a s Lauren nie sme ako oficiálny pár tak dlho. "Prečo sa ma niečo také pýtaš Lauren? Ledva sme sa dali dokopy a ty už chceš deti?Predsa som ťa ani ešte nepožiadal o ruku. Potrebujeme ešte čas."Spýtam sa trochu naštvane, ale snažím sa vyznieť v pohode. Nechcem jej slovami ublížiť. "Lenže mi nemáme čas!"Vykríkne až jej slzy vyhrknú. 

Tentokrát som ešte viac zmätený. Hlas v mojej hlave mi vraví aby som utiekol, že toto nikam nevedie. Rýchlo sa staviam na nohy a vyjavene pozerám na Lauren. Moje telo priam horí. Kurva, kurva, kurva! Nie som zodpovedný človek. Som zlý človek. Nemôžem mať deti, neviem sa postarať o seba a nie to ešte o to!

"Počul si."Lauren si vydychuje a stále na mňa pozerá."Som tehotná." Povie tie dve slová, ktorá ma nútia padnúť na kolená. Teraz neviem, čo mám robiť so svojím životom.Kričí mi do tváre, že je tehotná. Ale ja nemôžem byť otcom. Nepripravoval som sa na to. Zabudol som, že vlastne deti existujú.

Ruky Lauren som zo seba strhol a rýchlo sa vybral do obývačky, kde som mal pohodené nohavice. Musel som ísť preč. Vypadnúť.

Sadám si za bar a privolávam čašníka jedným pohybom ruky."Čo vám dám?"Pýta sa ma neutrálne."Tri krát whiskey."Ukážem mu na prstoch tri a on mi len prikývne. Na pult mu položím pädesiat dolárov nazáležiac na cene. Chcem sa rýchlo opiť.

Vytiahnem svoj telefón a zbadám na tapete fotku mňa a Lauren. Potrebujem sa s niekym rýchlo opiť, pretože samému mi to ide pomaly. Pozriem sa do denníku a na posledné prebiehajúce hovory. Ako prvá tam je Elisabeth. Pamätám si, že s ňou sa mi dobre kecalo, keď bola viac opitá. Vytáčam jej číslo a čakám kým to zdvihne."Ano Harry?"Započujem jej hlas a v tom sa zamračím."Čo to kurva robím?"Zašepkám si sám pre seba."Potrebujem, aby si sa prišla so mnou opiť." Hovorím jej a ona ako na povel mi oznamuje, že príde.