Styles Mania - Our life, our way 2 (FF-H.S.)

Chapter 6

Bolo po pracovnej dobe a ja, a Caroline sme sa vybrali do centra, pokúpiť si nejaké tie masky alebo skôr kostýmy.Bola vcelku zábava počúvať, ako mi Caroline rozprávala o jej intímnom živote, alebo ženských problémoch. Nevedela poriadne rozprávať, moc sme sa o takých veciach nerozprávali až doteraz.

"Musíme ti nájsť niečo z čoho sa mu postaví."Zamyslene sa zahľadela na výklenok obchodu a ja som sa zasmiala. Takmer mi zabehlo, ale rada som Harryho provokovala. Hlavne keď som vedela, že je zo mňa na mäkko, teda na tvrdo."Pozri!"Prstom rýchlo ukázala na obchod s kostýmami. Ja som následovala jej ukazovák a pozrela sa na vstup do obchodu."Tak poďme tam."Obe sme sa pohli rovnakým smerom až nakoniec sme vošli dnu.

Keď sme už v obchodíku boli viac ako hodinu, stratili sme nádej, že vôbec niečo tak pekne vyzerajúce nájdeme.Až nakoniec sme sa pozreli smerom k vzadným dverám a všimli si kostými ala "superhrdinky".

Obe sme sa vrhli na oblečky a pohľadali našu veľkosť.Napokon sa zatvorili do kabiniek a keď už sme boli, vyšli sme.

Caroline si vykračovala, ako najväčšia dáma. Na sebe mala kostým Katniss. Vrelo sa na mňa usmiala a našpúlila pery. Zatiaľ čo ja som si obzerala ju, ona si obzerala mňa."Ako cat woman vyzeráš skvelo."Pochválila ma a ja som mohla len súhlasiť.

Netrvalo dlho a my sme sa spoločne vybrali ku mne domov. Musela som si ešte pobaliť pár vecí, ktoré mi zostali u našich.

Caroline do domu vošla ako prvá.Ja som šla hneď za ňou.Spoločne sme sa vyvalili na gauč v obývačke, ktorý bol mimochodom tiež nový a zťažka sme si vydýchli."Wau! Tá doba tak letí.Doteraz si pamätám, ako sme u teba zdobili vianočný stromček."Usmiala som sa, aj napriek tomu, že na mňa Care nevidela.Boli to všetko krásne spomienky.Ale teraz obe riešime iné problémy.Sme dospelé ženy a musím uznať, že mnohé situácie nedokážeme zvládať sami.Preto sme kamarátky.

"To áno." Oprela som sa svojou hlavou o rameno Caroline a obe sme sa zapozerali na televíziu, aj napriek tomu, že v nej nič nešlo."Čo otec? Komunikujete spolu?Všetko v pohode?"Začala sa Care uisťovať."Iste, síce ho poznám len štyri roky, ale vychádzame spolu.Zaspomínala som si na to, keď mi do života prišiel otec.V tých najhorších chvíľach.

Za chvíľu sme mali pristáť. Mama ma čakala zrejme na letisku. Sama som bola dosť vystresovaná.Po troch mesiacoch znovu doma.Znovu vkročiť do školy a pozerať sa na Harryho tvár.Nešlo to, on ma jednoducho odmietol a zbabelo zdrhol. Neverila som, že to budem takto ťažko znášať.Milujem ho, ale on...Bolelo to.

Vošla som do haly a počkala si na môj kufor.Dlho som sa nenačakala, keďže sa pri mne objavil hneď. Všimla som si zaparkované mamine čierne auto, hneď pri obrubníku.So skleslou náladou som sa snažila aspoň trochu usmiať.Bola som maximálne vyšťavená a takmer tie dva týždne som nič nejedla.Mama sa na mňa usmiala akonáhle som zastala pri aute.Kufor som si hodila do kufra auta a sadla si na miesto spolujazdca.

"Ahoj zlatíčko."V tom ma hneď začala pučiť v náručí."Ahoj mami, chýbala si mi."Znovu som zacítila jej sladkú vôňu a to jej objatie mi neuveriteľne chýbalo."Tak čo? Kde je Harry?"Spýtala sa.Len som uhla pohľadom a pripútala sa."Preč."Slzy sa mi tlačili pri poslednej spomienke na neho."Ako to?"Bola zjavne dosť zmätená.

"Volala som mu najmenej sto krát.Už dávno je doma, ale on neodpovedá.Mami ja som mu všetko povedala, ale on ušiel."V tom mi slzy priam vyhŕkli.Zatiaľ čo ma mama hľadila po vlasoch som sa ja cítila na nič."Je mi to ľúto zlatko. On sa ešte vráti."Bolo mi jasné, že ma chce podporiť, ale nič nemohlo vyliečiť moje rany.

Mama zaparkovala pred bránkou a ja som sa pozrela na náš dom.Bol inej farby.Pred tým bol biely, ale teraz bol bledo modrý."Malovala si?"Spýtala som sa s neistotou v mojom hlase."Vlastne..."Nedopovedala a obe sme sa odpútali.Mama sa na mňa otočila so starosťou v očiach."Ja viem, že to bude pre teba ťažké, ale chcem ti niekoho predstaviť.Spravil chybu, ale znovu som ho stretla a tak som šla k veštici a ona povedala, že spolu naozaj máme byť."Hovorila s nádejou v hlase. Vyzerala tak šťastne a skleslo zároveň.Priam žiarila.

Nechápala som ničomu. Radšej som vyšla z auta a chcela sa čoskoro dostať do domu.Kufor som si vytiahla z auta a podišla k dverám, ktoré mi mama otvorila.

Znovu som cítila tú sladkú vôňu domova a čistoty.Bolo príjemné byť znovu doma.Spoza rohu od kuchyne sa vynoril muž.Vyzeral dobre a niekoho mi pripomínal.Hnedé oči a strapaté vlasy.Menší porast na brade,ktorý šedivel."Ahoj Lauren."Ruku si utrel do nohavíc a podišiel ku mne aby ma objal.Bola som ako zamrznutá.Ničomu som nechápala a netušila čo povedať.Muž ma jemne objal a na to sa hneď odtiahol."Lauren, toto je tvoj otec.Rick."Povedala to meno, ktoré mi znelo v ušiach.To meno som už niekde počula, ale...

"Čo to má znamenať?"Zrazu sa vo mne prebudil hnev.Tento človek nemal právo byť v mojom živote.Po toľkých rokov, vidím ho po prvý krát."Veľmi sa milujeme Lauren a chceme byť spolu, konečne ako rodina."Prehovorila potichu mama.Pozrela som na ňu so slzami a hnevom v očiach a potom na Ricka."Takže ty si myslíš, že tento človek dokáže vynahradiť všetky tie moje roky trápenia? Kedy ja som potrebovala otca a niekoho, kto by ma ochraňoval? Staral sa o mňa a vozil ma do školy?Toto má byť on? Príde si z jedného dňa na druhý s vetou- Prepáč mi za to čo som ti urobil, ale nikdy som na teba neprestal myslieť a chcem sa k tebe vrátiť.Máme dcéru, ktorú chcem spoznať a postarať sa o ňu-Nie!Mami, nie!Nechcem ho tu, nechcem tu nikoho, hlavne nie jeho.Po tom čo ti hovoril, po tom čo ma nechcel ani vidieť.Nevidel, ako som sa narodila!"Na konci som už len kričala a prepukla v historický plač.

Rýchlo som pustila kufor a utiekla do izby, kde som si sadla k posteli a schovala si tvár do dlaní.

"Už si mi zbalila všetky moje fotky?"Spýtala som sa Care a ona ukázala na krabicu plnú fotiek a rámikov."Aj knihy a plyšáky."Usmiala sa na mňa široko a ja som jej úsmev opätovala.Zatiaľ som si balila oblečenie a pár povliečok na postel."Nechápem na čo ti je toto všetko, veď si to všetko môžeš kúpiť."

"To môžem, ale neurobím to.Nezarábam tak veľa."V tom Care zazvonil telefón."Prepáč."Hneď ho vzala do rúk a pozrela sa, kto volá."To je Liam."Nahodila tie jej psie oči a ja som jej ukázala prstom na dvere od izby.Iba mi prikývla a vyšla von.

V nočnom stolíku som našla niekoľko kapesníkov, ale najmä fotku mňa a Harryho. Bola to tá stará fotka, ktorú odfotila jeho mama a ja som ju dostala od Harryho na narodeniny.Pri pohľade na ňu som sa proste musela usmiať.Kde sú tie staré časy?

Tak čo poviete na túto časť? Páčila sa vám? Ak áno nezabudnite dať vote a napísať váš názor do komentárov, budem veľmi rada za vašu podporu.

Mnohí si však všimli, že som neaktívna na wattpade. Je to možno taká menšia pouzička a koncom týždňa to už bude lepšie😘