Styles Mania - Our life, our way 2 (FF-H.S.)

Chapter 51

O dva dni neskôr:

Je štvrtok a ja sa chystám za Justinom. Navliekam na seba puzdrove čierne šaty a na tvár si dávam poriadnu vrstvu makeupu. Moje oči sú stále červené a o kruhoch pod nimi ani nehovorím. Za tie dva dni som sa poriadne ani nevyspala. Veď ako som aj mohla. Celú dobu som ležala v posteli sama a potichu plakala do vankúša. Stále je to čerstvé a ja sa nesnažím pred Harrym hrať, že je všetko v poriadku. Vidí ako veľmi mi ublížil a určite si to aj uvedomil. Pohľad na mňa ho raní, ale mne sa znechucuje. Nedokážem sa na neho ani len pozrieť. Pokaždé keď ho vidím v mysli sa mi vynorí moment z toho dňa.

Do hodiny čakám na Justina pred jeho kanceláriou. Po chvíli sa vynorí spoza rohu a akonáhle ma zbadá, usmeje sa. Jeho žiarivý úsmev dokáže nalákať mnoho žien, keby nemám Harryho a nie som do neho zamilovaná, možno by som mu podlahla."Ahoj Lauren, čo ťa sem privádza?" Jemne sa pousmejem, aby som nevyzerala moc nápadne. Nechcem, aby niekto o tom všetkom vedel."Prišla som sa s tebou porozprávať a o niečo ťa požiadať." Potichu prehovorím a pozriem mu do očí."Jasné, poď dnu." Otvorí mi dvere a necháva ma vstúpiť ako prvú.

Pár papierov, ktoré držal v ruke si položí na stôl a odsunie mi kreslo, aby som sa mohla posadiť. Obaja sa usádzame naproti sebe a Justin sa zhlboka nadýchne."Tak? S čím ti to mám pomôcť?" Samozrejme, že nezabúda na jeho oslnivý úsmev číslo dva a ja si len vydýchnem. Snažím sa, aby som sa znovu nerozplakala a dokonca aby som neukázala vážnosť môjho stavu.

"Ide o to, že kamarátka sa k tomu nevie donútiť a tak by potrebovala tlačivo, ako podanie o rozvod." V tom ako to stihnem dopovedať si Justin založí ruky a privrie oči. "Nemôžem ti tie papiere dať len tak." Mykne ramenami a ja len pretočím očami."No tak, naozaj to potrebuje. Chcem jej pomôcť a mimo to, je to naozaj vážna situácia." Snažím sa ho presvedčiť ako sa len dá, ale mojim slovám vôbec nepodlieha."Lauren, teraz vážne."Nakloní sa bližšie ku mne pri čom mi srdce vynechá jeden úder. Zacítim jeho kolínsku, ktorá má sladký nádych."O koho sa v skutočnosti jedná?" Oči znovu priviera a premeriava si moju tvár. Slzy sa mi nahrnú do očí a mám pocit, že som už totálne nemožná."Potrebujem to ja."Zašepkám a shovávam si tvár do dlaní. Znovu to začalo, úplne ma to zlomilo. 

Justin neváhal ani chvíľu a okamžite ma elegantne objal a pohladkal po vlasoch."Povedz mi Lauren, čo sa medzi vami stalo? Veď boli ste pre všetkých perfektný príklad vzťahu, manželstva a ako rodičia ste úžasní."

"Ja som si to myslela zrejme tiež. Ale zrejme som mu nestála ani za to, aby mi niečo naznačil. Vždy som mu povedala, ak sa mi niečo nepáčilo, ale on sa k tomu postavil inak. Podviedol ma."Posledná veta nezložila len mňa, ale aj Justina. Ako naštvaný chlapec sa postavil na nohy a buchol do dverí. V zápäti si chytil päsť a od bolesti  zkrivil tvár."Ako môže byť niekto taký hajzel?" Zavrčí a pozrie na moju uplakanú tvár."Prosím, urob to pre mňa."Zašepkám naposledy úplne zlomená a nepoužiteľná."Ak to tak naozaj chceš. Byť tebou mu vôbec neodpúšťam, mal si strážiť svojho vtáka v nohaviciach."Rozčúlene prehovorí."Prosím, dosť." Zašepkám znovu so slzami v očiach."Prepáč. Môžeš sa spolahnúť."

"Do piatka to prosím vybav. O piatej letíme na víkend ku Caroline." Justin mi iba chápavo prikývne a opatrne si ma berie do objatia. Najskôr čaká, kým mu to schválim, ale nakoniec ho pevne objímnem a nechávam slzy nešťastia skĺzať po mojej tvári.

"Mamina sa vrátila."Započujem z obývačky, kde okamžite nazriem. Na sedačke zbadám deti a jeho. "Ahojte." Pozriem na deti a tie mi zamávajú a na ich tvárach sa rozleje úsmev šťastia a plný lásky."Kde si toľko bola?"Spýta sa ma Daysie. "No zlatíčko, bola som v práci a niečo vybaviť."

"Ty si bola v práci?" Zaskočene sa ma spýta Harry."Ano, niečo som musela vybaviť."Pokojne odpoviem a do náručia si zoberiem moje deti."Na víkend letíme k tete Caroline." V tom mi z náručia vyskočia a začnú sa radovať."Ja sa tak teším! Ocino! U tety Caroline je najlepšie! Pečie tie najlepšie koláče a torty." Začne ju ospevovať Jack. Ja sa nad ním len pousmejem, ale zároveň si všímam nespokojivý výraz Harryho."Kedy si mi to chcela povedať?"Zvedavo sa ma spýta."Idem len ja a deti."Vyplujem mu do tváre."To nemyslíš vážne."Zašepka blízko mojej tváre."Myslím, v živote ťa už nechcem vidieť."Nevedela som ako inak opísať moju bolesť. Nahradila som to hrubými a zraňujucími slovami, ktoré ho zaskočili, ale rovnako aj mňa."Vyhodil som ju."Jeho výraz zmäkne a priblíži sa ku mne."Kašlem na to Lauren, prvý krát v živote ťa vidím takto zničenú."

"Prestaň mi tu teraz hovoriť to, čo som chcela počuť dva dni dozadu. Nedokážem ti to odpustiť." V hrdle sa mi spraví nepríjemná bolestivá hrča a slzy sa nahromadzujú."Mamina, tatino. Dajte si pusinku."Povie zrazu Daysie a Jack sa vedľa nej postaví. Šokovane na nich pozriem."To už prečo zlatíčko?"

"Lebo si smutná a tatino je tiež. Keby si dáte pusu, tak sa všetko vyrieši."Povie s jej jemným hláskom. Harry sa dotkne môjho líca a dá mi bozk na pery. Ja sa v tom okamihu okamžite odťahujem so slzami v očiach a utekám do spálne, kde nechávam slzy stekať. Tá bolesť, čo mnou prešla bola neskutočná. Celé toto mi príde, ako ten najhorší sen. 

Nakoniec však zaspávam ani neviem ako snažím sa myslieť len na tie dobré veci, veci ktoré boli, ale už nebudú.

Ahojte🙌 máme tu ďalšiu časť a znocu zvrat. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Nechýba veľa do konca. Musím uznať už od začiatku, že mi tento príbeh mi bude chýbať. Ďakujem za všetko a dúfam, že naozaj koniec budete prežívať rovnako ako ja.

XxLove yaxX