Styles Mania - Our life, our way 2 (FF-H.S.)

Chapter 40

Táto noc je tá najchladnejšia akú som zažila. Za celé tie roky som bola natoľko naivná a tešila sa na moment, kedy ma môj priateľ požiada o ruku. Ako mu poviem, že som tehotná a budeme rodičia. Pri Harrym som takúto reakciu nepostrehla a ja sa začínam obávať, či nestrácam čas s človekom, ktorý nie je ochotný sa stať otcom. 

Nechcem, aby moje dieťa dopadlo ako ja. Keď ma mama vychovávala samú. Napriek otcovej chybe som ho prijala a odpustila mu. Pretože to sa má robiť. Každý máme dve šance. Lenže čo ak sa všetko zmení. Teda je jasné, že s prírastkom v rodine, ako je dieťa sa toho zmení neskutočne veľa. 

Smutne pozriem na hodiny, ktoré ukazujú štyri hodiny v noci a pomaly začína vychádzať slnko. Pichne ma pri srdci keď si spomeniem na Harryho chladný a odmeraný pohľad, ktorý som na ňom nikdy nevidela. Začínam chápať, že jeho reakcia aj napriek tomu, že bola nepriama ma priveľmi neprekvapila. Lenže čakala som o niečo lepší prístup a predstava bola úplne odlišná. Začínam rozmýšľať nad tým, že pôjdem za mamou a len jej poviem, že s Harrym som sa pohádala. No to by bolo až príliš veľa otázok. Takže Caroline sa javí ak lepšia možnosť.

S rukou na bruchu si povzdychnem a odokryjem si telo. Keďže vonku je určite niečo cez 18 stupňov. Môžem počuť spevavé hlasy vtáčikov a tie mi naznačujú, že jaro je už tu. Na moment zatváram oči. Dostávam sa do núdzového spánku, kedy si ho už moje telo vyžaduje. Ale o chvíľu na to, akoby sa mi zdalo, že niekto zvonil. Prudko len otvorím oči a obzriem sa po izbe. Nič. Ticho po celom byte. V tom mi príde, že sa mi to muselo snívať. Ale akonáhle znovu zatvorím oči, zvonček zazvoní cez celý byt a to poriadne nahlas.

Rýchlo sa hýbem smerom k dverám a dúfam, že tam bude Harry. No po otvorení dverí zisťujem, že ma už nič nedokáže prekvapiť."No tak pustíš ma?" Nervózne pretáča Elisabeth očami a tlačí sa dnu s Harrym, ktorého ledva podopiera."Pre boha je v poriadku?"Vyjakane jej však pomáham a kašlem na túto celú situáciu. Síce sa na Harryho hnevám, ale strach je väčší ako hnev."Očividne je spitý ako žito ak nevidíš."Znovu nevrlo prehovára a obe ho pokladáme na gauč. Príde mi neslušné, že sa ku mne takto správa už od rána."Okamžite prestaň na mňa zvyšovať hlas."Zavrčím naspäť a som plne rozhodnutá sa nenechať ponížiť."Čo tu vlastne robíš?"Pýtam sa jej so zvedavosťou v hlase. Napriek všetkému ma však desí táto situácia. 

Harry spitý tak, že by mu bolo úplne jedno, keby ho niekto zmláti a Elisabeth, ktorá sa chová nepríjemne za všetkých okolností. To mi pripomína, že jej brat bol až príliš usmievavý a zhovievavý. Bola by som zvedavá po kom to má."Doniesla som ti chlapa? Sedel za barom, teda ležal na bare a zrejme netušil, kde sa vôbec nachádza. Vlastne mu to bolo jedno."Nakoniec mykla ramenami, akoby sa nič nedialo."Čo ak mu niečo je?"Pýtam sa so starosťou a okamžite beriem uterák a namáčam ho v studenej vode. "Ale nie je. Barman povedal, že vypil niekoľko pohárov vodky a nakoniec zaspal s whiskey v ruke. Takže by mal byť v pohode."

"Čo si tam vlastne robila ty?"Pýtam sa, keďže ma zaujíma, ako to, že je vlastne tu. Stále nedostávam dostatočnú odpoveď."Bola som tam s ním."Nakoniec sa narovnáva a ruky si zakladá na prsiach. Jej pohľad smeruje dole a mne je hneď jasné, že je z časti vinná za Harryho stav."To snáď nemyslíš vážne. Ty si úplne v pohode, ale Harry ani nevie kde je. Ty mi ešte dokážeš povedať, že si tam bola s ním?"Najviac ma však vytáča fakt, že sa stretli. Že Harry šiel za ňou."On sa chcel stretnúť."Otáča sa mi chrbtom a sadá si na veľký čierny gauč rovno predo mnou. V mysli mi len prebehne niekoľko scénok, ktoré ma priam zastrašia."Môžeš odísť?"Poprosím ju s hlasom, ktorý značí, že nemám dostatok sily a potrebujem spánok."Iste."Potichu povie a kráča k dverám, kde sa zastaví a pozrie na mňa."Inak gratulujem."Naposledy mi pozrie do očí a potom len otvára dvere a razí si cestu von z bytu. 

Mňa zatiaľ prepadá smútok, bezcennosť a dokonca bezmocnosť.

Čakali ste, že sa toto bude diať? Napíšte mi vaše názory. Inak sa ospravedlňujem. Včera mala vyjsť časť, ale prišla som domov neskoro večer keďže som behala po meste s kamoškou. Treba si užiť voľno😊🙌😉