Chapter 46

802 89 14
                                    

O štyri mesiace neskôr

"Tak. Pozrieme sa na bábätko."Povedala s vrúcnym hlasom doktorka a začala mi prechádzať po brušku. Harry si ku mne sadol a chytil ma za ruku. Spoločne s iskričkami v očiach sme sa dívali na obrazovku."Zapnem zvuk, aby sme počuli srdiečko."Znovu povie mäkkým hlasom a usmeje sa."Počkať."Zastane a začne sa neveriacky dívať na obrazovku."Zaznamenáva to druhé srdce. Pre boha Lauren, čakáte dvojičky."Povie šokovane."Ako to je možné?"Spýtam sa a vyjakane pozriem na Harryho, ktorý sa mi zdá byť trochu mimo a stále hľadí na obrazovku."Netuším prečo sme pred tromi mesiacmi nevedeli zaznamenať to druhé dieťa, ale je isté, že tam bolo. Sú takmer rovnako veľký."

"Viete určiť ich pohlavie?"Spýtam sa a doktorka sa na nás usmeje."Pokúsim sa." Znovu mi začne jazdiť po brušku. Bolo mi zvláštne, že z týždňa na týždeň mi narástlo brucho. Teraz viem ten dôvod. S Harrym budeme mať dvojičky.

Nemo sledujem obrazovku so širokým úsmevom na perách. Cítim ako mi Harry stláča ruku a tiež sleduje, ako tie drobce pomaly pohybujú rukami a nohami. Snáď cez celú miestnosť je počuť, ako im bijú srdiečka. Zrejme to budú skvelí muzikanti."Tak pozrime sa. Jeden z nich je chlapec, to je jasné a druhé je dievčatko."Znovu k nám prehovára doktorka a tentokrát ma Harry pobozká do vlasov."Ďakujem."Zašepká mi do ucha a to vo mne vyvolá nával emócií. V tom okamihu mi vypadne niekoľko slzičiek z oka."Sú naozaj nádherné."Uzná doktorka a usmeje sa na nás."Chcete to na video?"Harry okamžite odpovedá a začne mi jemne utierať bruško od gélu.

"Myslím, že s menami si robiť starosti nemusíme."Povie Harry."Teraz budeme mať dve deti."Povie kludným hlasom a pozrie na mňa akonáhle zastaví na červenej."Máš pravdu."Prikývnem mu a on mi stisne ruku."Milujem ťa Lauren."venuje mi bozk na líce a ja sa len doširoka usmeje.

Snažím sa výjsť z auta, ale cez moje veľké brucho to skutočne ide ťažšie, než som si myslela."No poď moja milovaná."Harry ma v tom berie na ruky a znovu ma pobozká.

Musím uznať, že je prehnane starostlivý, ale je to od neho neskutočne milé. Stará sa o mňa, teda o mňa a naše deti. Je pozorný a snaží sa aj variť. Naučil sa niekoľko receptov a mňa teší to, že vidím ako sa snaží. Ako nás miluje. 

Výťah zacinká na posledné poschodie a my výjdeme. Harry vytiahne kľúče z vrecka jeho jeansov a otvorí dvere. Náhle na nás vybehne Storm s chôstikom lietajúcim vo vzduchu."Ahoj miláčik."Zapištím a rýchlo ho pohľadkám. Spoločne vchádzame a začneme sa vyzúvať medzi tým, čo Storm okolo nás skáče a šteká."Pozri kamoš, niečo som ti kúpil."Poviem Harry a z nákupných tašiek vyberie psiu maškrtu. Po ceste sme stihli nakúpiť niečo do chladničky, aby bola plná a mala som, čo jesť. Predsa tie tehotenské chute sú občas väčšie, ale väčšinu času si dám radšej ovocie a zeleninu, ako nejaké blbosti, z ktorých by som pribrala ešte viac.

Zrazu Harrymu zazvoní telefón a on sa zamračí. Čakám kým to zdvihne a podľa toho určím s kým volá. Lenže to neurobí. Veľký dotykový mobil vytiahne z vrecka nohavíc a zadíva sa na displej. Potom sa zamračí ešte viac a nakoniec volajúceho zruší. Chvíľu čakám, čo urobí. Ale on sa naďalej venuje Stormovi a ja vykladám ovocie a umývam ho. "Kto to bol?"Po chvíli mi nedá a spýtam sa ho."Ale nikto dôležitý."Mávne rukou a prejde k pultu, aby vytiahol z tašky olej, mlieko a odložil ich, kam patria."Bola to Elisabeth, však?" Jedno nechápem. Naozaj si Harry myslí, že som tak hlúpa?"Áno bola. Nedovolím, aby ma otravovala aj doma."V tom ku mne podíde a pobozká ma na temeno hlavy. Spomeniem si však na tú noc, čo Elisabeth priniesla Harryho. Bolo to príšerné. Ja som sa cítila ponížene a akoby som bola nikto. 

Avšak sa všetko vyriešilo, za čo som neskutočne vďačná."Nie si hladná?"Spýta sa ma Harry a znovu ma pobozká. S myšlienkami úplne inde sa na neho pozriem a len prikývnem."Čo tak zeleninové rizoto?"Spýta sa."Dobre. Ty rizoto a ja štrúdlu."Zaškerím sa a Harry spoločne so mnou."Už sa teším."Zašepká mi do ucha a obaja sa pozrieme pod naše nohy, kde sa opäť motá Storm."Ano miláčik, aj tebe dáme."Pohľadím ho po hlavičke a na to víťazoslávne zašteká.

Ahojte! Ano, viem. Po dlhšej dobe som tu. Znovu, žiadne výhovorky, ale napíšem vám rovno pravdu.

Znovu som si dala pauzu od wattpadu. Viem aký to je pocit, keď si obľúbite nejaký príbeh, ale tvorkyňa vydáva dosť na prd. Tak áno, to som ja.

Momentálne som mala takmer dva týždne voľno a užila som si ho. Konečne zaslúžené voľno! Myslím, že som si ho naozaj zaslúžila, po tej drine v práci. No naďalej neviem ako to bude s príbehom. Písať sa mi nechcelo vôbec aj keď som mala čas, snažila som sa tomu vyhnúť.

Lenže mám pocit, že v poslednej dobe menej a menej ľudí číta tento príbeh. Tož znamená, že by som ho mala ukončiť, pretože vás začína naozaj nudiť. Pokúsim sa to všetko skrátiť. Hneď po tejto časti!

Styles Mania - Our life, our way 2 (FF-H.S.)Onde histórias criam vida. Descubra agora