Piatkové ráno nie je nič výnimočné. Až na to, že deti nešli do školy a mohli si tak lepšie pospať. Pobalili si hračky a veci, ktoré ich budú zabávať aj počas letu a ja som zbalila kozmetiku a oblečenie. Ráno som spravila raňajky a spoločne sme si pozreli pár rozprávok.
Celý deň sme sa taktiež venovali Stormovi, ktorý pri nás neustále ležal a kňučal. Zrejme dobre vedel, že odchádzame.
Harry bol v práci, takže by sa s nami ani nestihol rozlúčiť. O jednej poobede sme sa boli naobedovať v meste a rýchlo sme šli domov, kde sme sa pohodlne obliekli a ja som čakala na Justina. Ráno mi písal, že mi prinesie papiere a bude stačiť, ak ich obaja podpíšeme. Som zvedavá ako zareaguje Harry, ale to ja zrejme neuvidím.
Okolo druhej sa domom ozýva zvonček a mne je jasné, kto to tak môže byť. Okamžite sa rozbieham k dveriam a akonáhle ich otváram zbadám muža so širokými ramenami v elegantnom saku a nohaviciach."Ahoj."Podá mi ihneď papiere a ja ho nechávam vojsť."Posadíš sa na chvíľu?"Pýtam sa."Na chvíľu. Mám ešte pol hodinu."Pozrie sa na svoje hodinky na ruke a potom pozrie znovu na mňa."Decká pozrite kto prišiel." Prehovorím s poloúsmevom na mojej tvári a spoločne vojdeme do obývačky."Justin! Ujo Justin."Zopakujú a veselo sa usmejú. Okamžite ho objímu a Justin sa posadí vedľa nich."Urobím ti kávu?"Stihnem sa ho opýtať akonáhle vojdem do kuchyne, kde nám chystám kávu. Z obývačky taktiež počujem hlasný smiech deciek a Justina. Skvelo si rozumejú a zrejme preto sa stal strýkom.
Pomaly pokladám kávu na stolík a sadám si medzi decká."Mami? Kedy ideme?"Spýta sa ma Jack."Ešte máme hodinku."S kludným hlasom mu odpoviem a venujem mu bozk na čelo."Môžem vás hodiť ak chceš. Predsa auto nenecháš na parkovisku pred letiskom."Justin sa zrazu ponúkne a decká hlasno zakričia a začnú ma prehovárať."No dobre, ale bežte si umyť tváričky a skontrolovať, či máte všetky hračky, ktoré si chcete zobrať." V tom sa rozbehnú hore po schodoch a už len počuť, ako sa medzi sebou hádajú. S Justinom sa na tom len zasmejeme a popíjame kávu."Dnes vyzeráš lepšie."Uzná a ukáže na mňa."Zaspala som naozaj skoro." Znovu si spomeniem na včerajší podvečer a znovu mi to všetko príde ľúto.
"Tak to je zjavné, ani si zrejme toľko neplakala." Na to mu len pokrútim hlavou a začnem sa hrať s prstami."Viem čo prežívaš Lau, zažil som to isté. Preto sa na Harryho hnevám. Síce je môj najlepší kamarát, ale toto mu nikdy neodpustím ani ja a ty si to nezaslúžiš."Dokončí s ťažkým povzdychom a jemne sa dotkne mojej ruky."Tá priateľka, ktorú si mal tri roky dozadu?"
"Presne tá. Boli sme spolu päť rokov. Už od strednej a jedného dňa som prišiel domov skorej zo služobnej a pristihol som ich." Na konci sa mu hlas zlomí a pohľadom klesne na podlahu."Je mi to ľúto."
"Vieš, snažím sa na to zabudnúť, ale ono sa to nedá. Miloval som ju tak moc, ale ona milovala len moje peniaze. Myslela som si, že bola jedinečná. Potom sa však začala preukazovať. Po služobnej som jej sľúbil, že pôjdeme do Francúzska a tam som ju chcel požiadať o ruku, nuž... nevyšlo."
Nemám slov. Netušila som, čo si musel prežívať. Vždy pôsobil ako namachrovaný a namyslený typ muža, ale je úplne iný."Nepriala by som to nikomu. Ani najväčšiemu nepriateľovi. Harryho milujem a naše deti tiež. Nikdy som si nemyslela, že sa dostanem do takejto situácie. Ale také veci sa dejú bežne, však?" Snažím sa s tým zmieriť. Je to ťažké a vždy aj bude."Možno to zrovna nie je dôvod na rozvod. Ale pokiaľ do podpíšete tak to má dvoj týždňovú lehotu. Takže sa zmluva bude dať zrušiť. Zvyčajne je rozvodov najviac a preto sa to mnoho krát odkladá až na mesiac. Notáry a právnici majú aj iné starosti a preto tie dôležité prípady posúvajú dopredu a na poslednú chvíľu si nechávajú rozvody. Takže ak by sa čokoľvek zmenilo, tak sa to dá zrušiť. Ale ak sa naozaj niečo zmení, tak mu to daj poriadne vyžrať."
"Justin. On ma podvádzal dlhodobo." V tom stuhne. Pootvorí ústa akoby šiel niečo povedať, ale nakoniec ich zatvorí."Možno naozaj je chyba vo mne, keď som si to nevšímala."
"Rozdávali si to v kancelárii a nikam nechodili. Je zrejmé, že nechcel aby vyvolal podozrenie." Dohovorí a zhlboka sa nadýchne."Ako to mám vysvetliť deťom?"To je vec, ktorá ma trápi najviac. Ja sa to pokúsim zvládnuť, ale deti sú príliš slabé."Pozri Lau. Daj tomu čas a uvidíš. Na niečo prídeš, ale hlavne sa im nesnaž klamať." Chytí moju ruku do svojich veľkých deplých dlaní a pozrie mi hlboko do očí. Zmôžem sa len na prikyvnutie.
"Vždy si bol pri nás. Ďakujem ti za to" Svoj zrak odtrhnem od Justina akonáhle sa pri mne objavia deti. "Všetko zbalené?" Spýtam sa ich zaskočene ich tichou prítomnosťou. "Áno mamina." Odpovie jednoducho Daysie. Iba jej na to prikývnem a vrhám sa do kuchyne, kde prichystám trochu jedla na cestu.
"Tak sme tu." Povie Justin akonáhle zaparkuje na parkovisku pred letiskom. "Bude let trvať dlho?" Zaznie zo zadu hlas Jacka a ja len smutne pokrútim hlavou. Justin sa tiež otočí k deťom dozadu a začne. "Bude to chvíľka. Pozrite si nejaké rozprávky a počúvajte maminu." Príde mi to milé a tak sa len usmejem.
"Šťastnú cestu Lauren." Elegantne ma objíme a mne vyhŕknu slzy. "Musíš byť silná." Znovu mi zašepká do ucha a ja ho pozorne počúvam. Cítim sa pri ňom veľmi dobre a napriek všetkému to je len rodinný priateľ.
Avšak let bol kludný a tichý. Áno pre mňa bol tichý. Deti pozerali rozprávku cez tablet a dali si na uši slúchadlá. Ja som však premýšlala.
Nedalo mi to spávať. Celá tá príšerná situácia.
Na letisku nás už čakala Caroline celá rozjasnená. Vyzerá úžasne ako vždy a bolo na nej zreteľné, že sa usmieva úprimne. Rozchod s Liamom ju zasiahol keďže chystali svadbu. Avšak za nič nemohla a taktiež mu to nemohla ani odpustiť, keďže ju podvádzal niekoľko mesiacov. Obe sme sa dostali do situácie, ktorá bolí najviac zo všetkého. Sklamali nás naši muži, s ktorými sme žili niekoľko rokov. Všetko mi to príde ako jedna veľká pretvárka.
Keďže sme prileteli dosť neskoro večer, deti som uložila do postele hneď ako sme dorazili ku Caroline domov. Mali sme tak čas, aby sme sa mohli porozprávať a tušila som, že ma bude vypočúvať.
Obe sme si sadli na terasu a zapálili si cigaretu. Nie som fajčiar, ale v poslednej dobe sa hrútim rovno ku dnu a tak som prijala jednu cigaretu na ukludnenie. "Čo budeš teraz robiť?"Spýta sa ma Care a ja len pokrútim hlavou. Som stále zmätená a ten rozvod mi príde ako náročný proces a bojím sa toho. Avšak nechcem prísť o človeka, ktorého tak milujem napriek všetkému."Ty ho stále miluješ, však?" Hlavu otočím jej smerom a pozriem jej do očí. Ako vždy sa v nich odráža svetlo z ulíc mesta."Ja ho budem navždy milovať." Vyfúknem dym a znovu venujem pozornosť mestu. Veľkým moderným budovám a rozsvieteným uliciam.
"To som si aj ja hovorila. Ale Liam si to už nikdy viac nezaslúži. O pár týždňov, možno mesiacov mi bude klopať na dvere. Pretože si nenájde ženu, ktorá by mu dávala to všetko čo ja. Chlapi sú hlúpi. Vidia ženu, ktorá má veci, ktoré jeho žena nemá. Ale zase tá žena nemá to, čo má jeho manželka. Najhoršie je, že v dnešnej dobe sú tak hlúpe aj ženy. Prečo sa rozhodnú vybrať si muža, ktorý má tých zvyšných 20 percent pri čom jej manžel má tých 80."Začne tárať a ja sa len zasmejem. "Čo to trepeš?"
"Vieš čo myslím nie?"
"Doplietla si to tak, že ničomu už nechápem."
"Prepáč. Som z toho mimo. Ale Lauren. Ja sa mám fajn, naozaj sa mám skvelo. Vyrovnávam sa s tým stále, ale on si ma už nezaslúži." Dopovie s iskričkami v očiach. "Stále to však bude bolieť." Dopoviem za ňu. Na to mi len prikyvuje.
S Harrym sme sa od seba oddialili, ale vždy sa to dá napraviť. Uvedomujem si však, že mi chýba a rozviesť sa nebol ideálny nápad. Avšak ak si to rozmyslím, tak to môžem zrušiť.
Ahojte! Vítam vás pri ďalšej časti🙈
Tak ako sa Vám darí? Čo škola? Mňa zajtra čaká písomná skúška z manažmentu 😫 takže držte palce.
Rozhodne nezabudnite na vote a komentár. Ešte tri časti a je koniec😢
XxLove yaxX ❤️❤️❤️
YOU ARE READING
Styles Mania - Our life, our way 2 (FF-H.S.)
FanfictionPokračovanie Styles Manie. Obaja sú už dostatočne dospelí ,aby si uvedomili svoje priority.Obaja sú zamestnaní a je len otázkou času,či spolu budú zdielať spoločný život. Veď predsa len, ona ho ešte stále miluje a on sa s tým snaží vysporiadať.Ako t...