Styles Mania - Our life, our way 2 (FF-H.S.)

Chapter 10

V zajatí pokušenia je online na mojom profile. Určite sčeknite😘🙌

Harry odišiel a ja som zostala sama.Mala som však dostatok času na to, aby som si konečne dala do poriadku izbu.Knihovňu som mala tiež poskladanú a tak som z krabíc vyťahovala moje obľúbené knížky, ktoré som si nechala. V krabici som však našla mnoho fotiek a rámčekov a dokonca aj vysoko školský diplom.Nemo som na neho pozerala a rozpamätala sa na deň, kedy sme mali promócie.

Smutne som pozrela na Caroline, ktorá si práve písala s Liamom za našim stolom, zatiaľ čo ja som raňajkovala."No tak Lauren, nehypnotizuj ma."Pousmiala sa, no mne do smiechu dvakrát nebolo."Myslíš, že príde?"Spýtala som sa jej."Určite áno."Telefón konečne odložila a venovala mi hrejivý pohľad."Ste najlepší priatelia a mimo to aj Liam dnes promuje, takže sa upokoj."Snažila sa ma upokojiť.No mne to neprišlo tak, akoby chcel prísť.Neodpisoval mi a na otázku-"Prídeš na naše promócie"-odpovedal nepriamo-"Neviem"-skvelá odpoveď.

"Tak tu sú naše zlatíčka."Do kuchyne vošiel Jack a za ním ihneď aj Liam.Jack ma objal zo zadu okolo ramien."Tak ako si sa vyspala?"Spýtal sa."Zle."Pretočila som nepríjemne očami.Nemala som náladu na Jacka a vlastne na nikoho iného."Ale no ták, dnes máme promócie,žiadna vysoká, skvelý život vo veľkom dome."Zjavne mal skvelú náladu na rozdiel odo mňa, keďže sa usmieval od ucha k uchu.

"Jack ma pravdu, neboj sa.Harry príde."Začal ma ujisťovať už aj Liam."Jasné."Zaganila som ironicky.Všetci si však nado mnou museli povzdychnúť.Vedela som, že nemusím aj im kaziť tento deň, ale dala som najavo svoje pocity, to bolo všetko."Poďme sa prichystať."Caroline vstala a potiahla ma za ruku.

Obe sme sa objavili u nej v izbe, posadila ma na postel a pozrela na mňa so zúfalým pohľadom."Zavolaj mu."Podala mi jej telefón, keďže svoj som mala vo svojej izbe."Nie Caroline, aj tak nepríde."Namietala som.Tvrdohlavosť sa ma nepustila ani po toľkých rokoch."Volaj."Telefón mi vopchala do rúk a zjavne som nemala na výber."Fajn."

Volala som, ale nič.Nezodvihol.Caroline ma pozorovala a podľa jej výrazu vedela, že mám zjavne pravdu."Zanechajte odkaz prosím."Ozvalo sa z telefónu."Ahoj Harry.Možno máš veľa práce, ale po promóciach máme menšiu párty.Napadlo mi, či by si neprišiel.Viem, že som sa ťa na to pýtala, ale nedal si mi vedieť a myslím, že na tej párty by bola zábava, tak ozvi sa."Zložila som a telefón odhodila na bok."Vidíš?"Nadvihla som škaredo obočie a v tom sa aj zamračila, aby som predošla slzám."Príde."

"Tak to si zjavne naivnejšia než ja."Zaganila som a postavila sa na odchod."Nalíčim sa sama."Zabuchla za sebou dvere a zavrela sa v svojej izbe.Po ceste tam som si všimla nechápavé pohľady chlapcov.Bolo mi to však jedno.Svoje pocity som vždy dávala najavo a to mi navždy aj zostane.

Za chvíľu sa to celé malo začať. Študenti sa zišli vonku v ohromnej záhrade plných kvetov a ovocných stromov.Pódium bolo pripravené rovnako ako posadenie.Na pravej strane sedeli študenti nášho odboru a na tej ľavej sedeli hostia, rodičia a priatelia študentov.Bola som vcelku nedočkavá.S Care,Liamom a Jackom sme sa posadili do piateho radu od konca.

Na pódiu stál riaditeľ a zástupca.Všetci sledovali a pozorne počúvali nepatrné, štedré slová,ktoré nám venovali.Bolo to síce milé, ale ja som bola snáď jediná, ktorá nepočúvala.Neustále som sa obzerala po Harrym, nepríjemne sa natáčala na všetky možné strany a naťahovala krk, čo najviac to šlo.Nikde nikoho, teda nikde Harryho.Zostala som sklamaná, keď v tom som započula moje meno."Lauren Collins."

Vstala som a pohla sa smerom k pódiu, kde mi mali prevziať diplom.Posledná úprava šiat bola nevyhnutná pred tým, než by som vošla na pódium.Všetky pohľady boli na mne.To ma najviac znervózňovalo.V celej záhrade bolo také ticho, že som počula, ako dýcham.Pomaly,ale plnými dúškami.

"Blahoželám vám, máte veľký potenciál."Podala mi ruku a ja som vyšla naproti tou svojou.Podali sme si ruky a vymenili si hrejivé úsmevy.V tom som ešte podišla k školskej rade a profesorom, ktorý sedeli v povziadlí."Bola ste naozaj skvelá študentka."Pochválila ma pani Woodsnovová.Bola to naozaj skvelá profesorka, dávala mi veľmi užitočné rady a vlastne som mala s ňou prednášky neustále."Ďakujem vám, naučili ste ma naozaj veľa."

"To ma teší počuť od vás.Nech sa vám zadarí a nájdete to, čo hľadáte."

"No zvyčajne keď to hľadám, tak sa to neobjaví, alebo nemá záujem."Prehodila som.Pani Woodsnovová na mňa nechápavo pozrela, nakoniec sa však zasmiala a ja s ňou."Veľa šťastia."Naposledy sme si podali ruky a ja som vyšla druhou stranou dole.

Bol konečne koniec tohto celého.Ocko s mamou za mnou hneď prišli a pevne ma zovreli v ich objatí."Sme na teba hrdí."Ako prvý sa ozval ocko."To vďaka vám som tam, kde som."Usmiala som sa doširoka až mi vyhŕkla slza.Bolo to naozaj dojímavé."Tak, čo by si si priala na promócie."

"Obávam sa, že Harryho ste tu nevideli."

"Nie nevideli, on neprišiel?"Opýtala sa ma mamina s ľútosťou v očiach."Je mi to ľúto."Znovu ma objala a ocko nás len sledoval."Ty si nejako poradíš.Možno má veľa práce."Prehovoril ocko a ja som s ním mohla len súhlasiť."Máš asi pravdu.Tak poďte.Musíte mi pomôcť s vecami."Oboch som schytila za ruky a potiahla ich mojím smerom, ako malé dievčatko.

Zvonenie telefóna ma priam vyľakalo.Nahla som sa preň a zodvihla to."Ano?"

"No konečne Lauren.Tak ako bolo?Rýchlo ste sa vytratili."Samozrejme, že mi volala zvedavá Caroline.Ju to snáď nikdy neprejde.

"Nechcem o tom hovoriť."Potichu som vzlykla a diplom odložila naspäť do krabice."Fíííha, čo sa také stalo?"

"No nestalo sa nič. Spomínala som na to, ako nám predávali diplomy."

"Už zase?Myslela som, že to máš za sebou."

"No aj ja som si to myslela, nedokážem prestať na to myslieť.Bola som tak sklamaná."

"Ja viem Lauren, nezabúdaj na to, že ja som bola tá, ktorá ťa utešovala po telefóne celú noc."

"Ja viem a naozaj ďakujem Care, ale musím sa ponáhľať."

"Ale kam to, kam to."

"Nikam, vybalujem."

"Aha, taká nuda. Pusti si svoje obľúbené pesničky a zatancuj si.Nedepkuj."

"Určite nebudem, napíšem ešte mame a ockovi.Potom pôjdem spať."

"Tak to veľa šťastia, sobota ako ušitá."

"Aj ja si hovorím, ale čo mám robiť?"

"Choď za Harrym, alebo ho zavolaj k sebe."

"Nemôžem, zrejme je s nejakou Elisabeth."

"S kým? To meno nenávidím, pamätáš sa na tú..."

"Ano Care, prosím ponáhľam sa."

"Jasné, prepáč.Prajem ti dobrú noc."

"Aj ja tebe a pozdravuj Liama."

"Ako vždy zlato, pa."

Tak čo poviete na túto časť? Viac ako polovica bola vlastne o sklamaní Lauren, pretože Harry neprišiel na jej promócie a ona ho vlastne očakávala. Samozrejme, že aj mňa by niečo také zamrzelo, ale stalo sa.

Určite je na čo sa tešiť v ďalšej časti, keďže pôjde presnejšie o oslavu Caroline, aspoň myslím :D a to bude naozaj zaujímavé.

Taktiež vám chcem oznámiť, že na mojom profile bude v blízkej dobe nový príbeh. Pozor! Nebude to fanfikcia, skôr to bude drama a romantika. Nechcem písať také tie sladké príbehy, samozrejme SM sám o sebe je dosť dramatický a drsný a ak sa vám môj štýl písania páči, určite naň mrknite. Volá sa V Zajatí pokušenia a naozaj sa na to teším!

Ešte jedna pripomienka. Pozrite na profil a najmä na príbeh mojej top kamošky, sestry, opory, proste úplna topka je! Kikušky. Píše skvelý príbeh Old love ff na Harryho a naozaj je ten príbeh skvelý.

Ďakujem moc za votes a super komentáre a taktiež mi napíšte váš názor na nový cover do komentárov, thanks :*